Dúha (zamyslenie)

Uzatváram s vami svoju zmluvu, že voda potopy už nezničí nijakého živého tvora a nebude už potopy, ktorá by zničila zem. Boh povedal: „Toto je znamením zmluvy… Svoju dúhu som položil na oblak, aby bola znamením zmluvy medzi mnou a zemou. Kedykoľvek nahromadím mračná nad zemou a na oblaku sa ukáže dúha, … pozriem na ňu a rozpomeniem sa na večnú zmluvu medzi Bohom a každým živým tvorom na zemi.“  (1Moj 9, 11.16)

 

Husto lialo a odrazu spomedzi mrakov vykuklo oslepujúce slnko. „Bude dúha!“ tešila som sa a utekala k oknu na druhú stranu, aby som ju pohľadala. Netrvalo dlho a ukázal sa krásny dúhový oblúk. (Spomínam si, že ako malá som sa brata spýtala, ako je možné, že dúha drží na oblohe, či je tam pribitá klincami.) V momente mi zišlo na um vyššie uvedené zasľúbenie z Biblie. Keď som neskôr o tom premýšľala, vyvstala mi v mysli otázka, prečo to takto skalopevne nemám aj s inými Božími zasľúbeniami z Biblie, ktoré sľubujú pomoc, ochranu, sprevádzanie, povzbudenie, krásnu budúcnosť… Prečo im často verím menej ako tomuto?  Azda preto, že ich nesprevádza žiadny oku viditeľný sprievodný jav? A to je fakt, nesprevádza. Zato keď sa obzriem dozadu, nájdem dostatok dôkazov o tom, že Boh bol, je a bude v mojom živote prítomný a plní svoje sľuby, hoci nie vždy tak, ako by som si priala (v niektorých prípadoch našťastie). Takže odteraz mi dúha môže pripomínať nielen to, že už nebude celosvetová potopa, ale aj to, že Boh je rovnako verný aj pri iných svojich sľuboch. A za to mu ďakujem.