Nemému dieťaťu ani vlastná mater nerozumie, hovorí sa. No pri deťoch sa to nekončí. Aj ako dospelí si možno myslíme, že tí druhí, keď nás majú radi, si domyslia, čo chceme a urobia to pre nás. Čosi podobné je „hovorenie do vzduchu“ – hodíme „návnadu“ a dúfame, že ten druhý na ňu „skočí“ – toto je určitá forma manipulácie, je to nedôstojné a toho druhého to môže aj riadne „vytočiť“. Môžeme nahlas a priamo povedať, čo chceme a potrebujeme, a nie byť frustrovaní, keď si ten druhý nedomyslí a neskočí na naše hodené „háčiky“.
