Možno sa cítime tak nejako vykoľajení a túžime po návrate do stavu, v akom sme boli predtým. No je to naozaj tak, že sme v ňom boli v pohode? Neprikrášľujeme si niektoré aspekty svojho vtedajšieho života? Do čoho sa chceme naozaj vrátiť a znovu v tom žiť? Musíme mať kamene v žalúdku ako kedysi v detstve doma, aby sme sa cítili „normálne“? Nepotrebujeme niečo prehodnotiť, zmeniť, upraviť, niečo ubrať a iné zase pridať? Aký by mal byť náš život, aby sme z neho nemuseli pravidelne utekať?
