Svojpomocné skupinky

Niektorí ľudia nevedia požiadať o pomoc, lebo sú zvyknutí, že to oni sú tí, čo pomáhajú. Dávanie a branie bolo v ich živote vždy nevyvážené. Preto sa inštinktívne snažia riešiť veci sami. Vždy poznali iba spoliehanie sa na seba.

Je pre mňa dobré, aby som:

  • miloval a bol milovaný,
  • rozumel a aby mi rozumeli,
  • dával a prijímal,
  • utešoval a dovolil, aby ma utešovali.

(z Knihy modlitieb 12 krokov)

Ľudia, ktorí chodia na psychoterapiu, tam často chodia preto, aby vedeli čeliť tým ľuďom vo svojom živote, ktorí na ňu nepôjdu.

12. krok: DAJ TO ĎALEJ. Milujem ľudí, ktorí si prešli peklom, vyjdú z plameňov a nesú vedrá s vodou pre tých, ktorých ešte stále stravujú plamene.

Dojmy účastníčky stretnutí svojpomocnej skupinky:

„Naučila som sa odpútavať pozorovaním druhých, ktorí riešili podobné problémy – a všimla som si, že vyzerajú byť v pohode. Robili niečo, aby situáciu zvládali lepšie, postupovali inak. Čerpala som silu z ich sily. Predtým som netušila, že môžem reagovať inak, inakšie žiť svoj život alebo sa cítiť, až kým som nezačala počúvať iných ľudí, ktorí sa uzdravovali zo spoluzávislosti. Hoci som bola naštvaná a vystresovaná, kútikom oka som videla veselých a pokojných ľudí, z ktorých niektorí žili v ešte horších okolnostiach, než boli tie moje. Správali sa zdravo a vyzerali šťastne, ich životy sa stávali zvládnuteľnými, bol v nich pokoj a radosť. Pomaličky som začínala veriť tomu, že by to mohlo fungovať aj u mňa – a začala som u seba vidieť malé zmeny. Je to možné, pomyslela som si. Vďaka tým ľuďom som začala vychádzať von zo svojej temnoty do svetla zdravia a zisťovala som, že mám na výber.“

→ Prečítajte si: