Sarah Larková píše vo svojich dvoch románoch Vysnívaná krajina. Čas ohnivých kvetov a Cesta za šťastím o nemeckých osadníkoch z Meckleburska, ktorý sa presídlili na Nový Zéland. Prisľúbené pozemky nedostali, tak nakoniec súhlasili, že obsadia krásne údolie pri rieke Moutere, hoci zememerač pred osídľovaním tohto územia údajne varoval. Bolo to smutné čítanie: podľa dochovaných záznamov osadu Sankt Pauli založili v roku 1843 a už v nasledujúcom roku ich postihli tri alebo (podľa niektorých záznamov štyri) ničivé povodne. Podľa románového spracovania sa neustále modlili, po prvej povodni ďakovali Bohu za úrodnú pôdu, ktorá im zaplavila záhrady a domy, modlili sa za ochranu, vždy znovu všetko postavili a hrdlačili v záhradách, ale záplavy pokračovali a zničili všetko, čo im stálo v ceste, aj odvodňovacie kanály. Nakoniec to vzdali a územie opustili.
Viera v Boha človeku pomáha. Boh rád pomáha a chráni. Môže byť pre človeka (ak to človek chce) záchrancom, priateľom, Otcom, starším bratom… Pri uzdravovaní sa zo spoluzávislosti sa spoliehame na svoju Vyššiu silu, ktorou môže byť Boh. A je dobre, keď kresťan verí a dúfa. No myslím, že je pochabé, ba priam trúfalé, ak človek ignoruje prírodné a Božie zákony a hoci má možnosť ochrániť sa sám a nevystavovať sa situáciám, v ktorých ochranu potrebuje, tvrdohlavo si robí podľa seba a potom sťahuje Boha za nohu z neba, aby ho chránil. A hrdí sa tým, aký je on veriaci. A áno, Boh vie byť aj pri takýchto ľuďoch milostivý. Keď sme veriaci, nemusíme zahodiť rozum do koša, lebo aj ten nám dal Boh.
U evanjelistu Lukáša 4,9-12 čítame:
„Potom ho (Ježiša diabol) zaviedol do Jeruzalema. Tam ho postavil na chrámové cimburie a hovoril mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa odtiaľto dolu. Veď je napísané: Svojim anjelom prikáže o tebe, aby ťa chránili a Oni ťa vezmú na ruky, aby si si neudrel nohu o kameň.“ Ježiš mu odpovedal: „Je povedané: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“
Ani Boží Syn nezneužíval Božiu schopnosť ochrany. Existuje pravidlo Božej úspornosti pri zázrakoch. Prečo plytvať zázrakmi tam, kde je iná cesta? A kto je na vine, keď v takýchto situáciách Boh neochráni? Na koho zvalíme vinu za to, čo dopustil (nie spôsobil)? Na človeka alebo na Boha? A čo to urobí s našou vierou?