Čo všetko o sebe ešte neviem? (zamyslenie)

Starogrécky filozof Táles povedal:

Poznaj sám seba.“

Je dôležité poznať svoj modus operandi, čiže svoj charakteristický spôsob vykonávania činností / fungovania, tak ako napríklad pri aute potrebujeme poznať jeho vlastnosti a palivo, ktoré je preň najlepšie, aby sme ho používali správne, dobre sa oň starali a jazdili bez zbytočných trampôt.

Spomeniem päť vecí, s ktorými sa ako spoluzávislí môžeme potýkať – samozrejme, rozsah je oveľa širší a výsostne individuálny.

  • SPOLUZÁVISLOSŤ. Veľkým objavom ešte aj dnes býva zistenie, že človek je spoluzávislý. Lebo hoci tento pojem poznáme už od 90. rokov minulého storočia, ešte ani v roku 2021 minimálne u nás na Slovensku väčšina ľudí netuší, že niečo také existuje a o čo ide.
  • INTROVERZIA. Pre mňa osobne bolo veľkou úľavou zistenie, že hoci som introvert, je to OK, a táto „diagnóza“ prináša so sebou aj veľa predností. Nie je nutné prerábať sa na extrovertnú verziu. Za tento objav vďačím Susan Cainovej a jej knihe Ticho.
  • VYSOKÁ CITLIVOSŤ. Nie, toto nie je ani duševná porucha, ani diagnóza. Nedá sa to zmeniť, len sa naučiť s tým žiť. Vysoko citliví ľudia sú po celý čas bombardovaní zmyslovými vnemami, veľmi intenzívne vnímajú zvuky, pachy, nálady… A tak sa môžu po hodine pobytu v hlučnom, rušnom prostredí plnom ľudí psychicky cítiť tak, akoby fárali v bani. Potrebujú čas osamote, aby si dobili baterky – vlastne podobne introvertom. Potrebujú si nájsť svoje vlastné metódy fungovania. Napríklad nepôjdu do mesta vtedy, keď sú tam haldy ľudí, ale keď je skôr prázdne. Nesadnú si s kamarátom do veľkej rušnej reštaurácie, ale skôr do malej, tichej, útulnej. Viac sa dá dočítať po zdaní hesla „vysoko citliví ľudia“ do vyhľadávacieho políčka uja Gúgla. Skvelé sú prechádzky v prírode.
    Spomínam si na niekoľkodňový výlet do Londýna. Od ôsmej ráno do ôsmej večera sme sa túlali po tejto nádhernej historickej britskej metropole a spoznávali jej krásy. V prvý deň večer sme potulky zakončili na rušnej Oxford Street v nákupnom centre Primark. Tie neskutočné davy ľudí sa plynule prelievali z ulice dovnútra predajne. Krik, zhon po najlepších módnych (a lacných!!!) kúskoch všade naokolo. Keď som nakoniec zostala sama v skúšobnej kabínke, klesla som na lavičku a s úľavou si vydýchla: „Bože, ako je tu dobre! Sama, ticho… Ja tu už zostanem.“ Samozrejme, nezostala som, tie ďalšie dni už boli v pohode, ale pri spomienke na tú londýnsku skúšobnú kabínku sa dodnes v duchu smejem.
    Spomínam si tiež na debatu so známymi, manželským párom. Manželka mi rozprávala, že nemá rada veľa ľudí, a tak aj na dovolenke pri mori sa chodievala prechádzať na pláž skoro ráno, kým tam ešte nikto nebol. Raz ráno jej manžel-vtipálek skôr, než vyšla z dverí vykukol von oknom a poznamenal: „Už sa tam dvaja prechádzajú. Ako ti môžu niečo také robiť, celú prechádzku ti pokazia“ a pokrútil odsudzujúco hlavou. Obaja sa rozosmiali. Je dobre vedieť sa zasmiať sa aj sám na sebe. A dobíjať si baterky osamote, je to koniec koncov aj v bytostnom záujme ľudí, čo sú nám nablízku a slúži to na ich ochranu pred frustrovanými introvertmi/vysoko citlivými ľuďmi:-D.
  • NARCIZMUS, MANIPULÁTORSTVO. Spomínam si, ako som kedysi dávno čítala o problémoch s narcistami a vravela som si: „Hm, ja vôbec žiadnych nepoznám, ja tento problém v živote nemám, poznám len dobrých ľudí, som šťastný človek.“ Svatá prostoto… Problém je v tom, že ak človek nepozná poriadne charakteristiky a správanie týchto ľudí (nie, pri narcizme nejde len o to, že narcista sa rád vykrúca pred zrkadlom), môže mať s nimi patálie, lenže netuší, v čom je vlastne problém, že nie je v ňom. Snaží sa odušu a vzťahy stále nefungujú, stále nie je dobre, tak sa snaží ešte viac, je z toho vyčerpaný, vyhorený, akoby z neho zostala len škrupina človeka bez štipky sebavedomia. Na druhej strane môže zistiť, že on sám používa niektoré manipulátorské ťahy, že mu chýba empatia atď. Zistenie, že problém nie je vo mne, ale v druhom človeku prináša veľkú úľavu. A tiež keď pracujem sám na sebe a snažím sa nerobiť druhým to, čo si sám neprajem, vzťahom to prospieva. Sú rôzne stupne narcizmu, môžu siahať od kamarátov, ktorých máme radi, ale nepustia nás k slovu a ustavične melú o sebe a vyžadujú si pozornosť a nekonečný obdiv, až po skutočne nebezpečných toxických narcistov, pri ktorých môže ísť človeku aj o život.
  • ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL. Ak nežijem zdravo, nemôže mi to ani zdravo myslieť. Zdravá strava, pohyb, pitný režim, dostatočný odpočinok striedmosť, duchovnosť, vďačnosť, vyhýbanie sa stresu atď., to všetko prispieva k duševnej pohode.

Cesta sebapoznávania trvá až do konca života. V Biblii sa môžeme dočítať, že naša Vyššia moc, Boh, nás pozná dokonale – a pravdu o nás nám odhaľuje tak, ako to vládzeme prijať.

Žalm 139, 1-18: Hospodin, ty ma skúmaš a poznáš. Ty vieš o mne, či si sadám a či vstávam, i môj úmysel zďaleka poznáš. Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. Ešte nemám slovo na jazyku a ty, Hospodin, už vieš, čo chcem povedať. Obkľučuješ ma zo všetkých strán, svoju ruku kladieš na mňa. Žasnem nad tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho. Kam by som odišiel pred tvojím Duchom, kam by som utiekol pred tvojou tvárou? Keby som vystúpil na nebesia, si tam, keby som si ustlal v podsvetí, si tam. Keby som mal krídla rannej zory a usadil by som sa pri najvzdialenejšom mori, aj ta by ma priviedla tvoja ruka a tvoja pravica by sa ma ujala. Keby som povedal: „Možno ma tma ukryje a noc moje svetlo obklopí,“ ani tma nie je dosť tmavá; noc ti svieti ako deň, tma ti je sťa svetlo. Veď ty si mi utvoril ľadviny, v matkinom živote si ma utkal. Ďakujem ti, že si ma predivne utvoril; tvoje skutky sú obdivuhodné, to si veľmi dobre uvedomujem. Moje kosti neboli skryté pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v najspodnejších častiach zeme. Tvoje oči ma videli už v zárodku, všetko to bolo zapísané v tvojej knihe; dni boli určené, skôr než ktorýkoľvek z nich nastal. Ako si vážim tvoje myšlienky, Bože, aký nesmierny je ich počet. Keby som ich mal spočítať, bolo by ich viac ako piesku. Len čo sa zobudím, som s tebou.

Otázky pre každého by mohli znieť:

  • Čo už o sebe viem? Je to dobré alebo zlé?
  • Prijímam to?
  • Ak to nemôžem zmeniť, ako s tým môžem fungovať? Čo potrebujem (u)robiť? Ako sa môžem o seba starať?

Cesta sebapoznávania je tŕnitá i radostná. Učíme sa prijímať sa takých, akí sme a meniť sa k lepšiemu – aj s pomocou našej Vyššej moci. Náš život je pokojnejší a vyrovnanejší.

⇒ Mohlo by Vás zaujímať: