Pre spoluzávislých je typické, že citovo sú akoby „zamrznutí“. Majú problém určiť, čo cítia a autenticky to vyjadriť. Traumatické detstvo s narcistickým alebo závislým rodičom ich naučilo, že vyjadrovať svoje pocity nie je bezpečné a bude mať následky – hnev, kritiku, odsúdenie, odmietnutie alebo zneužívanie. Následkom toho sa cítia nehodní lásky, boja sa chýb a zlyhania. Vzdali sa spontánnosti, zraniteľnosti a potreby byť sami sebou. Prestali veriť, že na ich pocitoch, potrebách a názoroch záleží. Svoje pocity bagatalizujú alebo popierajú – a čo je smutné, odsudzujú ich už sami… Odťahujú sa a nedávajú pocity najavo, prípadne vyjadrujú ich opak:
- Sú naštvaní, ale tvrdia, že všetko je OK – každopádne zo strnulého držania tela je jasné, že to tak nie je. Svoj hnev vyjadrujú nepriamo, pasívne.
- Hovoria o tom, čo zlé sa im stalo a smejú sa.
- Chce sa im plakať a sú smutní, ale usmievajú sa. (Veľký úsmev a smutné oči.)
Vidíme len „falošnú fasádu“ na ich tvári.
Bezpečné prostredie. Spoluzávislí sa potrebujú naučiť spojiť sa so svojím vnútorným prežívaním a autenticky vyjadrovať to, čo cítia. Musia to však robiť pri bezpečných ľuďoch. Pri tých potrebujú pocítiť, že keď vyjadria svoje pocity, najmä tie negatívne, nebudú za to odsúdení, ani odvrhnutí či opustení. Varovanie: Vyjadrovaniu pocitov pri narcistoch sa treba rozhodne vyhýbať, lebo sa to obráti proti spoluzávislému a hnev vyvolaný správaním narcistu bude narcista interpretovať ako citovú labilitu svojej obete. Útoky narcistu môžeme sledovať a pozorovať, ale emocionálne sa do komunikácie nevkladať – viď technika Pozoruj, ale neabsorbuj.
Autentickosť si žiada odvahu. Najskôr musíme byť čestní sami k sebe, dovoliť si cítiť svoje emócie a určiť, čo potrebujeme. Ak si svoje potreby nepriznáme, nikdy sa nenaplnia.
Určenie pocitov. Pozrime sa napríklad na hnev. Čo to znamená, keď povieme, že sme naštvaní? Často nevieme, či sme utrápení, ubolení alebo znepokojení. Hnev môžeme používať ako obranu a odháňať ním druhých od seba, hoci pravdou je, že túžime po blízkosti.
Hanba. Hanba hovorí o tom, kto som; vina o tom, čo som urobil. Pri slabej sebaúcte a hraniciach sa prepadávame do hanby. Pri zdieľaní sa s negatívnymi pocitmi a vyjadrovaní svojich potrieb využijeme asertivitu.
Budovanie sebadôvery. Ako si môžeme budovať dôveru a stávať sa sami sebou:
- Odkrývať naše pocity nám môže pomôcť písanie denníka.
- Napĺňať svoje potreby.
- Vyjadrovať, kto sme.
- Premýšľať o sebe pozitívne.
- Robiť to, čo naozaj robiť chceme.
- Hovoriť nie, vytyčovať hranice.
- Žiadať o pomoc, keď niečo sami nezvládame.
Vždy sme len o jedno rozhodnutie vzdialení od celkom iného života.
⇒ Mohlo by Vás zaujímať:
- Pocity (zamyslenie)
- Presunutie pocitov/reakcií (zamyslenie)