Natrafila som na pesničku Kone od Simy Martausovej. Pripomenula mi zamyslenie, ktoré som chcela napísať už dávnejšie. Spieva v nej: „… v zrkadle sa už pýtam: ‚Kto si?‘“ Každý z nás má vraj niekoľko „tvárí“. Som:
- to, čo si myslím, že som,
- to, čo si myslím, že si druhí myslia, že som,
- to, ako ma vidia druhí,
- taký, aký som naozaj.
Je ťažké spoznať sám seba. Pomáhajú nám pritom druhí (láskavo i neľútostne) a Boh. Inak nie sme schopní uvidieť pravdu cez vlastné a cudzie masky, nánosy času a vzťahov a „make-up“ hranej fasády nanesený v hrubej vrstve. A je to veľká milosť, že pravda je nám odhaľovaná postupne – o nás i o druhých. Aj tie kúsočky, čo sa dozvedáme krôčik za krôčikom, deň po dni, zvládame niekedy len ťažko a „trávime“ ich dlho – v bezmocnosti, hneve, zúfalstve, bolesti i slzách.
- V 4. kroku z 12 robíme morálnu inventúru samých seba. Hľadáme a odkrývame svoje povahové chyby a nedostatky (ÚPRIMNOSŤ – Pozri sa do seba).
- V 5. kroku ich priznávame (ODVAHA – Pripusti krivdy).
- V 6. kroku sme pripravení na ich odstránenie (OCHOTA – Priprav sa na zmenu).
- V 7. kroku prosíme o ich odstránenie (POKORA – Hľadaj Božiu pomoc).
No vráťme sa k tej piesni – tu je text:
.. 3:39
Líšky, vlci, myši, pávy, kone – túžba po zmene, autentickosti a zmysluplnosti v nás nezhasína.
Mohlo by Vás zaujímať:
- Masky (zamyslenie)