Naozaj sa snažím nebrať si veci osobne. Ale nedávno sa mi „podarilo“ v tomto smere zahviezdiť v negatívnom zmysle slova. Sama pred sebou sa za to neskutočne hanbím a dúfam, že mi to bude na veeeeľmi dlhú dobu veľkým poučením, keby som zase chcela domýšľať veci….
V ten deň som zazrela jednu pani, išla so psom a za ruku viedla dievčatko. Vždy, keď sme sa stretli, príjemne sme sa porozprávali, rozpovedala mi svoje zážitky ako opatrovateľka a tak. Tentoraz rýchlo pozrela preč, tvárila sa, že ma nevidí a zašla za činžiak.
Dotklo sa ma to a zamrzelo a pomyslela som si niečo nepekné. Ubehlo pár dní a dozvedela som sa, že jej nečakane po rýchlom priebehu choroby zomrela mladá dcéra, to dievčatko bola jej vnučka a práve zariaďovala pohreb… Vtedy sa mi vyhla, lebo iste nemala náladu na debaty a moju otázku: „Ako sa máte?“, lebo to príliš bolelo…
Neberte si veci OSOBNE
- Hrubosť druhého nie je o tebe, zrejme je to odraz jeho vlastných problémov.
- Polož si otázku, čo iné by mohla znamenať tá poznámka alebo správanie?
Napr. ak sa niekto neusmeje alebo nepozdraví, možno je plachý. - Poznámky alebo kritiku prijímaj konštruktívne.
Spýtaj sa sám seba, či je na tom niečo pravdy a v čom by si sa mohol poučiť. - Pozri sa na to z iného uhla pohľadu. Ako by vnímal situáciu nezaujatý človek zvonku?
- Nemôžeš vyhovieť každému.
- To, kým si, neurčujú tvoje chyby alebo kritika od druhých.
- Tvoja sebahodnota závisí od teba, nie od toho, čo o tebe hovoria druhí.
—
DOMNIENKY SPOLUZÁVISLÉHO/EJ
Hovoríš si:
—
Ak poviem nie,
nahneváš sa.
—
Aby som bola milovaná,
musím byť taká,
akou ma chceš mať.
—
Keby si sa zmenila,
všetko by bolo skvelé.
—
Nemôžem ťa opustiť,
nikto iný ma nebude chcieť.
—
Nemôžem požiadať o to,
čo chcem – to by bolo sebecké.
—
Musím sa vzdať sám seba,
aby sme mohli byť šťastní.
—
Keď si naštvaný,
určite som ja urobila niečo zlé.
- Frederik Imbo: Ako si nebrať veci osobne (prednáška)
- Urážlivosť – čo s ňou? (článok)