So slzami v očiach rozprávala:
„Tento týždeň som podstúpila zákrok. Moje fibrilácie sa zhoršili natoľko, že mi museli reštartovať srdce. Uspali ma, srdce mi zastavili a – vďaka Bohu – znovu mi ho naštartovali hneď na prvý pokus. Cítim sa skvelo. A viete, čo je zvláštne? Že to, čo som pokladala za normálne – napr. triašku a iné symptómy – normálne nebolo, to som zistila až teraz. Akoby mi vymenili srdce a dali celkom nové!“
Nie je to tak aj s nami? Možno sme vyrastali v rodine, v ktorej sa vyskytoval alkohol, násilie, narcizmus (doplňte si to svoje) a pripadalo nám to normálne. Tak nejako sme si zvykli a následkom toho hrozilo, že aj partner, ktorého si v dospelosti nájdeme, zapadne do rovnakého vzorca a budeme s ním tancovať rovnaký tanec ako doma v detstve. Spoluzávislý tanec.
Keď biblický prorok Ezechiel hovorí o kamennom srdci, vraví:
- srdce vám zatvrdlo v stále rovnakom názore: len si nedať povedať nič nové!
- zatvrdili ste sa vo vyhranenom správaní voči druhým ľuďom,
- zatvrdli ste v túžbe mať vždy pravdu a robiť si veci starým „osvedčeným a zaužívaným“ spôsobom (ktorý nefunguje a prináša vám len trápenie),
- zatvrdli ste v neschopnosti riešiť konflikty s druhými zdravým spôsobom,
- zatvrdli ste vo falošnej pýche, že si môžete všetko riadiť sami.
Chce to srdce, ktoré je pohyblivé, ktoré sebou nechá pohnúť – Bohom i druhými ľuďmi. Pohyblivé srdce
- vie načúvať – nie iba preto, aby si nechalo potvrdiť svoj vlastný názor, ale skutočne počúvať a o počutom premýšľať,
- vie počúvať, keď počuje alebo číta Božie Slovo / odbornú literatúru; pýta sa: „Chce ma Boh / autor napraviť, chce mi ukázať niečo nové, čo mi pomôže?“
- počúva, keď s ním druhí hovoria, pozerá sa, keď sa žiada jeho pozornosť a pomoc,
- vie odpustiť – a samo od seba vie urobiť prvý krok, keď je potrebné zmierenie,
- vie sa pozrieť na vlastnú vinu a kajať sa – prosiť Boha/druhých o odpustenie a spoliehať sa na to, že sa mu ho dostane (Boh rád odpúšťa).
Čo sa stane pri transplantácii srdca?
- srdce sa stáva mäkkým a učenlivým,
- prebúdzajú sa nové chute a túžby – alebo minimálne tie staré sa očistia a zjemnia,
- obnoví sa myseľ, osvieti chápanie, napraví úsudok a vycibrí vôľa,
- to, čo nezvláda zákon, urobí Boh skrze svojho Ducha v nás,
- sme naplnení nás láskou, radosťou, pokorou, vľúdnosťou, trpezlivosťou, vernosťou a dobrotou…
Potrebujeme transplantáciu srdca. Potrebujeme, aby nám vybrali to chudorľavé, nevyliečiteľné staré srdce a nahradili ho novým, živým, búšiacim. O tom je obnova, rast a naplnený život.
Čo potrebujeme pre transplantáciu? Diagnózu, lekára a darcu.
DIAGNÓZA – som spoluzávislý, to musím vedieť a priznať si.
A (ja) dám vám nové srdce a nového ducha (ja) dám do vášho vnútra a (ja) odstránim to kamenné srdce z vášho tela a (ja) dám vám srdce z mäsa.
LEKÁR A DARCA – Kto je pre nás ten „ja“ z predošlého verša? Sami si nedokážeme transplantovať srdce (srdce = myslenie). Pri uzdravovaní zo spoluzávislosti nahrádzame spoluzávislé vlastnosti zdravými. Využívame pritom pomoc svojej Vyššej sily – Boha, skupiny, blízkeho človeka, terapeuta….
Niekedy sa môže zdať, že transplantácia sa sa nevydarila, lebo proces odstraňovania nášho kamenného srdca sa neskončí, kým nezomrieme. Pavol to v liste Rimanom vyjadruje takto:
„Lebo chcenie leží pri mne, ale robenia dobrého nenachádzam, lebo nečiním dobrého, ktoré chcem, ale to zlé, ktorého nechcem, to robím.“ (Rim 7,18-19)
Krok za krokom, deň po dni, tak sa meníme. Pri uzdravovaní zo spoluzávislosti sa nám mení myslenie – dostávame nové srdce. Vyššia sila pôsobí v našom živote, ak sme ochotní a otvorení, a vďaka nej rastieme. Mnohé ovocie ešte musí dozrieť a chce to čas, iné je už pestré a farbisté.
Rakúsky secesný maliar Gustav Klimt dostal pred viac ako sto rokmi zákazku: mal namaľovať portrét barónky Sonje von Knips. Táto šľachtičná nebola žiadna krásavica, zanechal na nej svoje stopy život plný ťažkostí a rán osudu. No maliar nechcel namaľovať len vonkajšok, ale aj jej vnútro, v istom zmysle srdce barónky. Počas dlhých rozhovorov sa zoznámili, až potom začal pracovať na obraze. Hotový portrét sa na barónku príliš nepodobal, bola na ňom totiž pôvabná a krásna žena. „To je obraz, ako vás vidím,“ vysvetlil svojej udivenej zákazníčke. Barónka bola spočiatku trochu neistá, napriek tomu dala obraz zavesiť na stenu.
A potom sa stalo niečo neuveriteľné: keď Gustav Klimt navštívil rodinu Knipsovcov o pár rokov neskôr, takmer stratil reč. Barónka akoby z oka vypadla tomu portrétu, ktorý namaľoval pred rokmi. Trápenie a starosti sa rozplynuli a zjavila sa krásna žena. Práve tak má nastať aj naša zmena. Boh dáva do nášho srdca nový obraz. A čím viac sa naň dívame a necháme ho na seba pôsobiť, tým viac mu budeme podobní a premieňaní jeho láskou.
Keby ste boli zajtra v ordinácii lekára a povedal by vám: „Zlá správa je, že vám zlyháva srdce, je celé neduživé a istotne zomriete. Dobrá správa je, že sme práve dostali dokonalú náhradu. Súhlasili by ste s transplantáciou?“ Čo by ste povedali? Bolo by čudné, keby bola vaša odpoveď iná ako táto: „Pán doktor, a kde to mám podpísať?“
Naše kamenné, utrápené spoluzávislé srdce môže nahradiť mäsité. Operácia je pripravená. Súhlasíte s diagnózou? Pôjdete si k Vyššej sile po nové srdce?
Srdce čisté stvor mi, ó Bože, a obnov vo mne ducha pevného! (Žalm 51,12)