… nielen pre spoluzávislých:
So slzami v očiach rozprávala:
„Tento týždeň som podstúpila zákrok. Moje fibrilácie sa zhoršili natoľko, že mi museli reštartovať srdce. Uspali ma, srdce mi zastavili a – vďaka Bohu – znovu mi ho naštartovali hneď na prvý pokus. Cítim sa skvelo. A viete, čo je zvláštne? Že to, čo som pokladala za normálne – napr. triašku a iné symptómy – normálne nebolo, to som zistila až teraz. Akoby mi vymenili srdce a dali celkom nové!“
V spoluzávislosti nám nie je dobre. Snažíme sa z nej uzdraviť. Je to zdĺhavý proces, nemal by sa zvrhnúť na horúčkovité odškrtávanie bodov a stres z toho, koľko nám z nich ešte zostáva – môže ich byť oveľa viac než v dolu uvedenom zozname príkladov. Ideme krok za krokom, spoznávame seba a druhých tak ako nikdy predtým. A po rôzne dlhom čase zistíme, že sa cítime a reagujeme inak, že do života nám vstúpila vyrovnanosť a narastá počet dní v ktorých sa cítime dobre.
Naše uzdravenie sa môže prejavovať trebárs takto:
SPOLUZÁVISLOSŤ je v našej kultúre rozšírený problém a v ženskej populácii prevláda pomerne viac než v mužskej. John Bradshaw ju definuje ako „stratu vnútornej reality a závislosť na vonkajšej realite“. Podľa Pea Melody majú spoluzávislí veľmi nízku sebaúctu,majú problém s vytyčovaním funkčných hraníc, vlastnením a prežívaním svojej vlastnej reality a staraním sa o svoje potreby.
Na spoluzávislosť sa často nazerá ako na vzťahový problém a mnohí ju považujú za ochorenie. V minulosti sa aplikovala na vzťahy s alkoholikmi a drogovými závislými. Je to vzťahový problém, lenže nejde o problematický vzťah s niekým iným, ale so sebou samým a práve ten sa potom odráža vo vzťahu s druhými.