… nielen pre spoluzávislých:
| Nemal by som povedať NIE, lebo by ich to mohlo naštvať. | Je v poriadku, aby som niekedy povedal NIE. |
| (po odignorovaní hraníc) Je to v poriadku, ak nerozumie mojim pocitom, aj tak ju milujem. | Je dôležité mať hranice a byť rešpektovaný. |
| Miluješ ma tak ako ja teba? Prosím, neopúšťaj ma! | Poznám svoju hodnotu. Nemusím nikoho prosíkať, aby so mnou zostal. |
Vo filme Equalizér odznela na návšteve syna–policajta u otca–väzňa z úst otca nasledujúca veta:
„Hranice neexistujú. Je len sivá zóna, ktorú má každý inú.“
Zdá sa, že po traumatickom zážitku prechádza ľudský systém sebazáchovy do stavu permanentnej ostražitosti, akoby sa mohlo nebezpečenstvo kedykoľvek vrátiť.
(Judith Lewis Hermanová)
Spájame si ho väčšinou s vojakmi, ktorí sa vrátili z bojových misií, napr. v Afganistane.
Je dobré byť asertívny a empatický? Rozhodne áno. A tiež pri narcistoch?
Konflikty tu vždy boli a budú, a je nutné, aby sa riešili. Problém nastáva,
Lebo sme vyrástli v dysfunkčných, závislých alebo inak toxických rodinách, v ktorých nás ovládali a my sme sa tomu podriaďovali. Naše potreby a pocity ignorovali alebo kritizovali. Museli sme nájsť spôsob, ako prežiť, zvládať veci a nadväzovať vzťahy. V prostredí, v ktorom sa nestimulovala osobná moc a sebahodnota sme dospeli k nesprávnemu presvedčeniu, že moc a láska nemôžu existovať spolu – moc preto
Keď sa začíname uzdravovať zo (spolu)závislosti, musíme pouvažovať o hraniciach:
MUDr. Mária MARTINOVE, PhD., primárka z Odborného liečebného ústavu psychiatrického na Prednej Hore, rozobrala v prednáške s názvom „Spoluzávislosť“ túto problematiku z lekárskeho a odborného hľadiska.
KDE SA VZALI NA SVETE?V Biblii sa s HANBOU stretávame prvýkrát v rajskej záhrade, keď Eva a po nej Adam napriek Božiemu zákazu zjedli ovocie zo stromu poznania dobrého a zlého.
Keď počuli hlas Hospodina Boha, ktorý sa prechádzal po záhrade za popoludňajšieho vánku, ukryl sa človek i jeho žena pred Hospodinom Bohom medzi stromy záhrady. Hospodin Boh zavolal na človeka a opýtal sa ho: „Kde si?“ On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, zľakol som sa, pretože som nahý, a tak som sa skryl.“ (1 Moj 3,8-10)
SPOLUZÁVISLOSŤ je v našej kultúre rozšírený problém a v ženskej populácii prevláda pomerne viac než v mužskej. John Bradshaw ju definuje ako „stratu vnútornej reality a závislosť na vonkajšej realite“. Podľa Pea Melody majú spoluzávislí veľmi nízku sebaúctu,majú problém s vytyčovaním funkčných hraníc, vlastnením a prežívaním svojej vlastnej reality a staraním sa o svoje potreby.