Vo filme Equalizér odznela na návšteve syna–policajta u otca–väzňa z úst otca nasledujúca veta:
„Hranice neexistujú. Je len sivá zóna, ktorú má každý inú.“
HRANICE A ICH DRUHY
Čo sú to vlastne hranice? Je to súbor nepísaných pravidiel správania, ktoré pokladáme za primerané zo strany ľudí okolo nás a naša reakcia, keď niekto prekročí čiaru.
Hranice nás chránia pred tým, čo je vonku. Sú skvelé ako ochrana, ale nemajú byť nedobytným múrom, to dobré zvonka by mali vpúšťať dnu.
Existujú rôzne druhy hraníc:
- osobné,
- fyzické,
- emocionálne,
- materiálne,
- duchovné,
- časové,
- vnútorné atď.
A áno, má ich každý nastavené niekde inde. To, čo jedného necháva ľahostajným, spôsobí u iného, že ide do vývrtky.
Je možné, že svoje hranice nemáme ujasnené sami pred sebou. Tak často boli prekračované, že už nevieme, čo vlastne chceme, čo nechceme počuť, vidieť a robiť, čo dovolíme a čo nie. A je možné, že ak aj nejaké hranice máme, nedávame ich jasne najavo ľuďom okolo nás a sme nešťastní, keď si priveľmi „dovoľujú“.
A niektorí si dovoľovať budú, lebo majú takú osobnosť, či skôr jej poruchu. Napríklad sociopat môže vnímať naše hranice ako „smiešne škrupule“ a hranicami medzi dobrom a zlom sa nedá nijako obmedzovať. Ak sa rozhodne urobiť niečo zlé, bránia mu v tom leda ak vonkajšie prekážky, v jeho vnútri proti tomu neprotestuje nič.
Pri narcistoch odporúča terapeutka Bisma Anwar, MA, MSc, LMHC toto:
„Pri styku s narcistami by sme mali byť so svojimi hranicami asertívni a jasne im dať najavo, aké sú. Ak napríklad nesúhlasíme s niečím, čo chcú, aby sme urobili, musíme im to vopred povedať a stáť si za svojím, nenechať ich, aby nás do toho beztak dotlačili.“
REAKCIA NARCISTU
Bežnou reakciou narcistov na vytýčenie hraníc je hnev. Vnímajú to tak, že ich trestáte a chcete sa im pomstiť. Ako sa opovažujete mať nejaké hranice a nebodaj im ešte aj povedať, že ich prekročili?!
Narcisti hranice radi podliezajú, preliezajú, obchádzajú, šliapu po nich alebo ich rovno prerazia. Majú pocit, že majú nárok robiť a hovoriť, čo sa im zachce a je im jedno, či pri tom niekomu ublížia. Ostatní sú pre nich len figúrky na šachovnici.
Lenže ten, kto manipuluje, sú oni, nie vy. Nie ste to vy, kto dramatizuje.
REAKCIA SPOLUZÁVISLÉHO
Na narcistove výbuchy a neoprávnené obvinenia bude zrejme spoluzávislý reagovať takto:
- „Možno som preháňal(a)…“
- „Asi má pravdu. Niekedy bývam precitlivený(á).“
- „Zrejme je to moja chyba… Nemám právo cítiť sa takto…“
Dávajte si pozor, keď niekto na vaše hranice zareaguje nahnevane alebo nepriateľsky:
našli ste hranicu, na ktorej sa končí jeho rešpekt voči vám.
Je desivé postaviť sa za seba. Pri násilných partneroch môže ísť o život. Každopádne máme právo povedať (pri zvážení všetkých okolností, aby som nebol(a) ohrozená na živote), čo budeme a čo nebudeme tolerovať. Svoje hranice si môžeme sami pre seba sformulovať trebárs takto:
- Nedovolím, aby som bol neustále kritizovaný alebo aby sa so mnou toxicky emocionálne zaobchádzalo, škodí mi to.
- Nedovolím, aby niekto na mňa vrieskal alebo ma inakšie slovne zneužíval.
- Nebudem dôverovať alebo ospravedlňovať niekoho, kto je – ako sa ukázalo – klamár alebo podvodník.
- Nebudem preberať zodpovednosť za správanie alebo prečiny niekoho iného.
- Nedovolím, aby ma niekto odvrátil od mojich cieľov a sebalásky.
