V jednom článku som si prečítala:
Miestni na hygienu príliš nedajú. Žijú v žalostných podmienkach, obklopujú ich tony odpadkov, výkaly na cestách, ale aj potkany.
„Tu nikdy nebude lepšie,“ povedal nám jeden z obyvateľov osady.
„Viete, je tu bordel, mali by sa o nás postarať a odpratať ho. Mesto robí málo. Veď ak vidia, že je tu veľa smetí, nech ich odvezú. Čo s tým máme robiť?“ doplnil ďalší z miestnych.
Na otázku, odkiaľ sa neporiadok vzal a prečo smeti hádžu po okolí a nie do prázdnych kontajnerov, odvetil, že tak sú zvyknutí.
Vôbec tu nejdem riešiť rómsku otázku, ani odsudzovať Rómov, hľadať príčiny a následky v tejto oblasti. Chcem sa pozrieť na vzorec správania, zmýšľanie typu
„Robíme to tak, lebo tak sme zvyknutí.“
V diskusii zaznel komentár: „Veru, s takým uvažovaním vám nikdy nebude lepšie…“
Je toto problém len vyššie uvedenej minority? Alebo je takéto mentálne nastavenie dosť rozšírené aj medzi nami „bielymi“? Žeby to bolo dedičstvo socialistického režimu? Alebo sme v tom sebestační? Pripomenulo mi to vtip:
Manžel sa pýta manželky: „Prečo na štrúdľach pred pečením vždy odkrajuješ koniec?“
Manželka na to: „Mama to tak vždy robila.“ Potom jej to nedalo a na najbližšej návšteve sa spýtala mamy: „Prečo odkrajuješ na štrúdľach konce?“
A mama mykla plecom: „Lebo mám malý plech.“
Možno niečo robíme, lebo sme si to odkukali od rodičov. Od svojej nezdravej rodiny. A teraz už len pokračujeme v tom, čo sme vždy robili. Sme nešťastní, nespokojní, v toxickom prostredí, možno len s inými ľuďmi, ktorých spoločnosť sme si vybrali, lebo síce nie je dobrá, ale je nám dôverne známa. Vieme, čo môžeme očakávať. Robíme stále znovu to isté, ALE chceme iné výsledky. Rezignujeme, robíme zo seba obete a obviňujeme všetkých naokolo, sedíme na zadku, „otŕčame ruku“ a očakávame „spasiteľov“. Veď už je načase, aby sa konečne aj o nás niekto postaral! A pritom je to v našich rukách, aby sme (ako spoluzávislí) urobili zmenu. Prerušili tú medzigeneračnú dysfunkciu. Vybudovali si život podľa iných, zdravších pravidiel. Lebo ak sme už dospelí, zodpovednosť za svoj život nesieme sami.
Ak nič nezmeníme,
nič sa nezmení.