Vraj „ten, kto stále viní len druhých, bude veľa trpieť“. Na jednej strane je to tak, lebo hoci si vinu nepriznajú, dôsledky pocítia a možno sa len čudujú, prečo sa im („úbohým obetiam“) stále dejú zlé veci – a neuvedomujú si, že dôvodom je ich správanie. No je to i tak, že niektorí ľudia nemajú pri tomto spôsobe života žiadne stresy, lebo sú takí „easy-going“, že ignorujú následky svojej nezodpovednosti a sú im šuma-fuk, plávajú si životom nezodpovedne a spokojne a nervy majú všetci okolo nich – rodina i tí, čo s nimi musia spolupracovať… A v rámci tzv. tolerancie a lásky ich nechajú, aby v tom ďalej pokračovali – toto sa volá umožňovanie. Treba, aby problémy mal ten, kto ich ustavične pôsobí, nie ostatní okolo neho.
