Poriadok musí byť (zamyslenie)

Možno som si myslela, že mám právo a povinnosť stanoviť normy pre svoju rodinu a nútiť ich, aby podľa toho žili. V Al-Anon sa učíme oveľa lepší spôsob.“
– zamyslenie Al-Anon, Deň po dni, 6. september
Dnes ráno som vybuchla. Už zase… Mám rada poriadok, prázdnu kuchynskú dosku, prázdny drez, jednoducho čisto. A vstanem a v kuchyni (už zase!) presný opak. Osoba, ktorá to mala (podľa mňa) upratať, si sedela spokojná v obývačke pri šálke kávy. Zovrelo to vo mne. S buchotom som to začala upratovať. Tichý hlások vo mne sa síce snažil zmierniť moju reakciu, ale príliš sa mu to nedarilo. Keď potom tá osoba prišla, vyhnala ma odtiaľ a začala upratovať, postupne ma hnev prešiel.

Fakt ma štvalo, že som vyletela. Premýšľala som, ktoré princípy uzdravovania som takto porušila. A zistila som, že ich bolo naozaj dosť – a pritom ich TEORETICKY ovládam, rozumiem im a súhlasím s nimi 😮.
  • OČAKÁVANIA – očakávam, že tam bude upratané , a ešte podľa mojich predstáv a v mojom čase. Že predstava o poriadku tých druhých sa zhoduje s mojou. Nuž, toto ma vedie k opakovanej frustrácii a zúrivosti.
  • OVLÁDANIE – snažím sa tých druhých ovládať, napraviť, aby robili to, čo chcem ja. Márna lásky snaha. Musím sa vrátiť k 1. kroku – bezmocnosti.
  • KAPITULÁCIA – ešte stále som nekapitulovala. Ešte stále si myslím, že „jedného dňa“ sa to vyrieši a bude po mojom. Haha.
  • DOMÝŠĽANIE – myslím si, že vidím tomu druhému do hlavy. Že mi to robí naschvál, veď som to už toľkokrát „vysvetlila“, že mi to vadí. Pripisujem tomu druhému nelichotivé vlastnosti: lenivosť, bezohľadnosť, bordelárstvo atď.
  • SEBAĽÚTOSŤ – prečo mi to robia? Ja chúďa uupratované, nikto mi nepomôže, ja úbohé ublížené stvorenie. Nikto tu nič nerobí, len ja!
  • HRANICE – prekročila som hranice toho druhého, v tomto prípade napr. právo na odpočinok, vlastné načasovanie, „rozkukanie sa“ po noci…
  • POCITY – dajú sa vyjadriť aj konštruktívnejšie, než búchaním s riadmi. Empatia, vcítenie sa do druhého, je tiež dobrá vec, nie všetci ju však máme v rovnakej miere.
  • ZOVŠEBECŇOVANIE – toto mi robia vždy, stále ma hnevajú, nikdy nič neupracú atď.
  • ZANEPRÁZDNENOSŤ – zisťujem, že takto vybuchnem najmä vtedy, keď mám nabitý program – a Boh vie, že toto je môj problém. „Marta, Marta, o veľa vecí sa staráš, a len jedného je treba.“
  • ZÁVISŤ – „Takto si tu spokojne sedí a nič nerobí a ja mám toľko roboty, že neviem, čo skôr.“
A uvedomila som si, že týmto dusnom absolútne nič nevyriešim. Zvýšim napätie, začneme po sebe štekať (reťazová reakcia) a spôsobujem ľuďom okolo mňa stres, ktorý v spoluzávislosti pácha nevýslovné škody. Namieste je tu ospravedlnenie – ľuďom i Bohu, že ho predstavujem nesprávne a ubližujem Jeho deťom. Môžeme sa zmeniť, Vyššia moc nám v tom pomôže.