Už som tu raz písala o mojom prokrastinovaní ohľadom počítačových záležitostí. Dôvodom nie je to, že som lenivá, ale tieto veci ma frustrujú a celkom si v nich neverím.
Nedávno som si spravila IT Fitness Test a vyšlo mi 62 %. Je pravda, že pri 2 otázkach o programovaní domáceho vysávača (toho okrúhleho, čo vám chodí po byte a vysáva sám, v podstate elektronická mechanická metla) som bola celkom stratená a odpovede som po chvíľke rozjímania dala z brucha, lebo sa mi tým nechcelo vôbec zapodievať.
Takže nový počítač už je po 2-ročnej prokrastinácii schopný prevádzky, ale stále bolo treba poriešiť ešte spleť káblov pod stolom. A keď hovorím „spleť“, tak tým myslím „spleť“. A riadne pomotanú. Síce tam bola snaha niektoré zvinúť, ale v konečnom dôsledku keď bolo treba zistiť, kam ktorý kábel smeruje, bol to problém. Jeden človek mykal za kábel na stole a druhý pod stolom hľadal, ktorý to je a kam ide. A to si pritom myslím, že som vcelku organizovaná osoba.
Raz mi tu prišli nainštalovať novú wifinu (či čo) a keď dotyčný technik pozrel na moju predlžovačku, zahlásil, že to ešte nevidel – na každej zástrčke štítok, čo to je. A veď prehľad musí byť, nie? Potom keď mi sem brat príde niečo spraviť, menej mu tečú nervy, lebo aspoň tuto vie, ako sa veci majú :-D.
No ale vráťme sa k tým káblom. Na začiatok som si spravila domácu úlohu a pogúglila som, čím by sa tomu dalo pomôcť. Našla som rôzne organizéry káblov, ale k nákupu ešte nedošlo. Nasledovala prestávka, lebo sa mi v tejto veci vybila motivačná baterka.
A minulý týždeň som ráno vstala a len tak som si povedala, že už by to asi chcelo dokončiť. Tak som to urobila. Vymotala som z tej spleti 10 (slovom desať) káblov. Niektoré boli zo starého počítača, pri iných netuším, na čo vlastne slúžili. Pekne som ich zmotala a odložila do budúcna. Nakoniec som ani žiadne organizéry nepotrebovala, na väčšinu priemerovo sadli také tie drôtiky, s ktorými sa zaväzujú PE vrecká do mrazničky (aj tak ich nikdy všetky neminieme, je ich priveľa. Našiel tu uplatnenie minimalistický princíp: nekupuj nič nové, kým sa nepresvedčíš, že niečo vhodné už nemáš doma), jeden priveľký zväzok som zviazala na mašličku špagátom a bolo. Bez stresu a v pohode. Tak premýšľam, že
na niektoré veci asi musíme „dozrieť“:
veci do seba zapadnú,
je tá správna „konštelácia hviezd“
a potom to ide ako po masle.
Som šťastná a sama pre seba hrdá na svoj výkon :-).