Tento článok súvisí s tematikou 2. kroku z 12, v ktorom sa máme spoliehať na Vyššiu silu, ktorou môže byť Boh.
Melody Beattieová uvádza v 4. kapitole svojej knihy „Koniec spoluzávislosti“ medzi charakteristickými znakmi spoluzávislosti o vzťahu spoluzávislých k Bohu toto:
Spoluzávislí:
- si myslia, že Boh ich opustil,
- strácajú vieru v Boha.
Aký vzťah mávajú k Bohu spoluzávislí?
Spoluzávislí často voči Bohu zatrpknú, prípadne stratia vieru. Majú problém so sebaláskou a sebaprijatím.
❶ Spoluzávislí často trpia stratou viery alebo zatrpknutím voči Bohu
- Pociťujú, že ich Boh opustil.
- Ich snaha „zachrániť“ závislého človeka sa končí frustráciou a sklamaním.
- V hneve vinia seba, iných aj Boha.
- Môžu úplne odpadnúť od viery.
2. fáza – HNEV. Keď spoluzávislá osoba prestane popierať vzniknutú situáciu, nastupuje fáza hnevu. Hnev, ktorý pociťuje, môže byť neoprávnený alebo oprávnený. V prvom prípade obviňuje nielen seba, ale aj Boha, prípadne iných ľudí a je charakterizovaný výrokmi typu: „Dlho som sa hnevala najskôr na Boha a potom na seba, že som ju zle vychovala.“ alebo: „Potom som sa hnevala sama na seba, že som sa nerozviedla, ešte keď bol malý, aby nevidel, aký opitý chodil domov otec.“
(z článku „Spoluzávislosť v rodine s členom závislým od alkoholu“; zdôraznenie pridané):
Ak sa človek príliš hlboko ponorí do spoluzávislosti, môže voči Bohu zatrpknúť.
Ak sa totiž v snahe „zachrániť“ alkoholika snaží robiť všetko možné a nič z toho nefunguje, môže to vnímať tak, že Boh naňho zabudol, že sa oňho nestará, že mu je jedno, čo sa deje, alebo že je to trest.
A je nepochybné, že má v sebe veľa hnevu, no je možné aj to, že sa tento hnev snaží potláčať práve pre falošné presvedčenie, že „kresťan sa nemá hnevať“.
U iných môže tento stav viesť k odpadnutiu od viery.
(z článku Obetovať sa pre alkoholika mu nepomôže; zdôraznenie pridané)
❷ Koreň problému: nedostatok sebalásky
- Spoluzávislí nevedia prijať sami seba.
- Hoci intelektuálne veria, že ich Boh miluje, emočne to neprijali.
- Ich vlastná hodnota je podmienená správaním iných (najmä závislého).
Ježiš nám dal príkaz „milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ (Mk 12,31). Problém je, že mnohí spoluzávislí v skutočnosti nemajú sami seba radi. Ako sa to naučiť; ako prijať sám seba a zodpovednosť za svoj život a činy?
Dovolím si opísať svoju vlastnú skúsenosť. Uvedomila som si to pri svojich vzťahoch so závislými, z ktorých sa mnohí stali mojimi veľmi blízkymi priateľmi.
Prostredníctvom viacerých dôverných rozhovorov s nimi som prišla na to, že počas svojej aktívnej závislosti a na začiatku svojho uzdravovania sa nemali radi, nedokázali samých seba prijímať.
Zistila som, že ako spoluzávislá a ako kresťanka mám podobný problém. Rozumovo som chápala, že Pán Boh ma má rád, ale ja som sa rada nemala. Vždy som sa porovnávala s druhými a nikdy som nebola dosť dobrá.
(z článku Obetovať sa pre alkoholika mu nepomôže; zdôraznenie pridané)
❸ Cesta uzdravenia: prijatie seba samého a zodpovednosti
- Pomohli dôverné rozhovory a biblické pravdy (napr. Žalm 139,14).
- 12-krokový program ako praktická pomoc.
- Objavenie pravej slobody vo viere
Veľmi mi pomohla jedna priateľka, ktorá pri rozhovoroch neustále parafrázovala slová zo 14. verša v Žalme 139: „Si tak zázračne, tak predivne stvorená, že je to obdivuhodné.“
Hoci som tieto slová predtým počula veľakrát, v danej situácii som ich začala vnímať celkom inak, osobne. Niečo v mojom vnútri sa zmenilo a uvedomila som si, že pri mojom stvorení sa Pán Boh nepomýlil; že mi dal všetko, čo potrebujem. Že ma má rád presne takú, aká som. Že ma prijíma bez podmienok.
Vtedy som začala mať rada aj samu seba. A zároveň som prišla na to, že hoci ma má Pán Boh rád presne takú, aká som, neznamená to, že naďalej nemám na sebe pracovať – práve naopak.
Pochopila som to aj vďaka PROGRAMU 12 KROKOV, ktoré človeka vedú k zodpovednosti za svoj život. Spoznala som, že ako spoluzávislá zodpovedám za seba a nemám sa snažiť ovládať život druhého človeka.
Som nesmierne vďačná, že vďaka svojej práci som tento program mohla spoznať a odporúčala by som každému, či je závislý alebo spoluzávislý, aby sa s týmto programom, ktorý má biblický základ, nielen zoznámil, ale aby ho v svojom každodennom živote aplikoval.
Úprimné praktizovanie tohto programu totiž vedie k skutočnej slobode, k naplnenému životu a k upevneniu, respektíve objaveniu vzťahu s Bohom.“
(z článku Obetovať sa pre alkoholika mu nepomôže; zdôraznenie pridané)
Psychologický rozmer
- Spoluzávislosť je stav, kde človek podmieňuje svoje šťastie a identitu niekým iným – často partnerom, rodičom, dieťaťom, najmä ak ide o závislú osobu.
- Vzniká patologická potreba byť „záchrancom“, čím sa spoluzávislý vyčerpáva, stráca identitu a môže dôjsť k syndrómu vyhorenia, depresii či strate zmyslu.
- Hnev na Boha je prirodzenou súčasťou tejto dynamiky – Boh je totiž vnímaný ako posledná „inštancia nádeje“, ktorá tiež sklamala.
Duchovný rozmer
- Je tu napätie medzi vierou a realitou života – teda medzi tým, čo kresťan vie, že by mal veriť, a tým, čo cíti.
- Prikázanie „Miluj svojho blížneho ako seba samého“ (Mk 12,31) sa často chápe zle: mnohí kresťania sa obetujú až do sebazničenia, čo nie je biblické ani zdravé.
- Prijatie Božej bezpodmienečnej lásky vedie k uzdraveniu identity – nie ako výkonu, ale ako prijatia, že „som milovaný/á, aj keď nie som dokonalý/á“.
Praktické implikácie
- Duchovná obnova ide ruka v ruke s psychologickým uzdravením.
- 12-krokový program má silný duchovný základ a je kompatibilný s kresťanskou vierou.
- Skutočná sloboda nespočíva v ovládaní iných, ale v zodpovednosti za seba a odovzdaní dôvery Bohu.
Otázky na uvažovanie
- Ako vnímam sám/sama seba vo vzťahu k Bohu – ako niekoho, kto musí byť dokonalý, alebo ako niekoho, kto je milovaný bez podmienok?
- Cítim sa niekedy zodpovedný/á za záchranu druhých až do tej miery, že zanedbávam seba?
- Viem si priznať, že sa hnevám na Boha? A čo potom s tým hnevom robím?
- Poznám alebo chcem skúsiť 12-krokový program ako nástroj osobného rastu?
➞ Prečítajte si:
- články z kategórie „12 krokov“