12 krokov – DRUHÝ KROK

od autora:

Celé znenie 12 krokov:

Dospeli sme k viere, že len Sila väčšia ako naša obnoví naše duševné zdravie.
– 2. krok z 12 krokov

NAŠE ÚSILIE

Ako spoluzávislých nás ovplyvnili „šialení“ ľudia (rôzni závislí: alkoholici, narkomani, toxickí ľudia…) . Sme vystresovaní, zdeprimovaní, frustrovaní, vystrašení, unavení, kvári nás hanba, vina a sebanenávisť, nemáme sa radi. Už sme skúšali vyhrabať sa z toho vlastnými silami a zúfalí sme zistili, že to nefunguje a sme stále v rovnakých problémoch. Cítime sa mizerne.

V 1. kroku sme zistili a uznali, že máme problém: nad spoluzávislosťou a druhými ľuďmi sme bezmocní a nezvládame svoj život (prácu, rodinu, vzťahy, financie…).

1. krok je o prijatí faktu, že „ja nemôžem“.

POMOC VYŠŠEJ SILY

V 2. kroku môžeme požiadať o pomoc svoju Vyššiu silu. Poprosiť ju, aby nám pomohla cítiť sa lepšie. Postupne dospejeme k tomu, že sa nemusíme snažiť viac, aby sme sa z toho vyhrabali sami, ale môžeme veci pustiť a pustiť k nim svoju Vyššiu silu. Opakovane. Hodinu po hodine, deň po dni.

2. krok je o viere, že „Boh môže“.

Keď máme pocit, že nás ničia ľudia okolo nás, 2. krok nám prináša nádej, otvorenie mysle a srdca pre spojenie s inými uzdravujúcimi sa ľuďmi (svojpomocné skupiny – DDA, CoDA), z ktorých sily čerpáme svoju silu.

Otvárame sa voči pomoci, láskavej starostlivosti, vedeniu a sile Boha. Dospeli sme k viere, že budeme uzdravení a dostávame sa k nástrojom napomáhajúcim tento cieľ.

VÝBER VYŠŠEJ SILY

Možno, že sa Boha bojíme – v takej podobe, v akej nám bol predstavený. Možno máme pocit, že nami pohŕda alebo že nás opustil. Možno máme odstrašujúce skúsenosti s cirkvou. Možno sme boli sexuálne zneužívaní a máme problém nazvať Boha otcom. Druhý krok nám necháva voľnú ruku pri výbere, čo bude našou Vyššou silou, Bohom, ako ho chápeme, či to bude

Potrebujeme len vieru a pokoru.

V skupine môžeme vidieť druhých, čo si prešli niečím podobným ako my, ba možno ešte niečím horším, že sú zdraví, (s)pokojní a šťastní. A riešia situácie inakšie, než sme navyknutí z našich nezdravých vzťahov.

„Naučila som sa odpútavať pozorovaním druhých, ktorí riešili podobné problémy – a všimla som si, že vyzerajú byť v pohode. Robili niečo, aby situáciu zvládali lepšie, postupovali inak. Čerpala som silu z ich sily. Predtým som netušila, že môžem reagovať inak, inakšie žiť svoj život alebo sa cítiť, až kým som nezačala počúvať iných ľudí, ktorí sa uzdravovali zo spoluzávislosti. Hoci som bola naštvaná a vystresovaná, kútikom oka som videla veselých a pokojných ľudí, z ktorých niektorí žili v ešte horších okolnostiach, než boli tie moje. Správali sa zdravo a vyzerali šťastne, ich životy sa stávali zvládnuteľnými, bol v nich pokoj a radosť. Pomaličky som začínala veriť tomu, že by to mohlo fungovať aj u mňa – a začala som u seba vidieť malé zmeny. Je to možné, pomyslela som si. Vďaka tým ľuďom som začala vychádzať von zo svojej temnoty do svetla zdravia a zisťovala som, že mám na výber.“

Budeme obnovení. Dôjde k zmene srdca, postoja, cesty, novému pocitu.

Nikto ma nemôže zlomiť,
lebo poznám toho, kto stojí vedľa mňa
– Boha.

VPLYV SPOLUZÁVISLOSTI NA VZŤAH S BOHOM U KRESŤANOV

Melody Beattieová píše vo svojej knihe „Koniec spoluzávislosti“, 4. kapitole „Charakteristické znaky spoluzávislosti“ toto:

Spoluzávislí:

  • myslia si, že ich Boh opustil,
  • strácajú vieru v Boha.

Z článku Obetovať sa pre alkoholika mu nepomôže (zdôraznenie pridané):

Ak sa človek príliš hlboko ponorí do spoluzávislosti, môže voči Bohu zatrpknúť.

Ak sa totiž v snahe „zachrániť“ alkoholika snaží robiť všetko možné a nič z toho nefunguje, môže to vnímať tak, že Boh naňho zabudol, že sa oňho nestará, že mu je jedno, čo sa deje, alebo že je to trest.

A je nepochybné, že má v sebe veľa hnevu, no je možné aj to, že sa tento hnev snaží potláčať práve pre falošné presvedčenie, že „kresťan sa nemá hnevať“.

U iných môže tento stav viesť k odpadnutiu od viery.

—

Ježiš nám dal príkaz „milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ (Mk 12,31). Problém je, že mnohí spoluzávislí v skutočnosti nemajú sami seba radi. Ako sa to naučiť; ako prijať sám seba a zodpovednosť za svoj život a činy?

Dovolím si opísať svoju vlastnú skúsenosť. Uvedomila som si to pri svojich vzťahoch so závislými, z ktorých sa mnohí stali mojimi veľmi blízkymi priateľmi.

Prostredníctvom viacerých dôverných rozhovorov s nimi som prišla na to, že počas svojej aktívnej závislosti a na začiatku svojho uzdravovania sa nemali radi, nedokázali samých seba prijímať.

Zistila som, že ako spoluzávislá a ako kresťanka mám podobný problém. Rozumovo som chápala, že Pán Boh ma má rád, ale ja som sa rada nemala. Vždy som sa porovnávala s druhými a nikdy som nebola dosť dobrá.

Veľmi mi pomohla jedna priateľka, ktorá pri rozhovoroch neustále parafrázovala slová zo 14. verša v Žalme 139: „Si tak zázračne, tak predivne stvorená, že je to obdivuhodné.“

Hoci som tieto slová predtým počula veľakrát, v danej situácii som ich začala vnímať celkom inak, osobne. Niečo v mojom vnútri sa zmenilo a uvedomila som si, že pri mojom stvorení sa Pán Boh nepomýlil; že mi dal všetko, čo potrebujem. Že ma má rád presne takú, aká som. Že ma prijíma bez podmienok.

Vtedy som začala mať rada aj samu seba. A zároveň som prišla na to, že hoci ma má Pán Boh rád presne takú, aká som, neznamená to, že naďalej nemám na sebe pracovať – práve naopak.

Pochopila som to aj vďaka PROGRAMU 12 KROKOV, ktoré človeka vedú k zodpovednosti za svoj život. Spoznala som, že ako spoluzávislá zodpovedám za seba a nemám sa snažiť ovládať život druhého človeka.

Som nesmierne vďačná, že vďaka svojej práci som tento program mohla spoznať a odporúčala by som každému, či je závislý alebo spoluzávislý, aby sa s týmto programom, ktorý má biblický základ, nielen zoznámil, ale aby ho v svojom každodennom živote aplikoval.

Úprimné praktizovanie tohto programu totiž vedie k skutočnej slobode, k naplnenému životu a k upevneniu, respektíve objaveniu vzťahu s Bohom.“

Obetovať sa pre alkoholika mu nepomôže

Z článku „Spoluzávislosť v rodine s členom závislým od alkoholu“ (zdôraznenie pridané):

2. fáza – HNEV. Keď spoluzávislá osoba prestane popierať vzniknutú situáciu, nastupuje fáza hnevu. Hnev, ktorý pociťuje, môže byť neoprávnený alebo oprávnený. V prvom prípade obviňuje nielen seba, ale aj Boha, prípadne iných ľudí a je charakterizovaný výrokmi typu: „Dlho som sa hnevala najskôr na Boha a potom na seba, že som ju zle vychovala.“ alebo: „Potom som sa hnevala sama na seba, že som sa nerozviedla, ešte keď bol malý, aby nevidel, aký opitý chodil domov otec.“

MODLITBA 2. KROKU

V tejto chvíli môžem veriť,
že nikdy nie som sám.
Môžem prežívať pocity slobody,
ktorý mi ponúka moja Vyššia moc.
Môžem si pripomínať, že aj veriť je čin,
a ak budem ochotný ďalej veriť,
okamih za okamihom,
vybudujem si vieru.

Nebeský Otče,
viem vo svojom srdci,
že len Ty mi môžeš vrátiť duševné zdravie.
Pokorne Ťa prosím,
aby si ma dnes zbavil
všetkých prekrútených myšlienok
a spoluzávislého správania.

Mám problém so vzťahmi.
Neviem ovládať svoje emócie.
Cítim sa mizerne a zdeprimovane.
Neuživím sa, mám pocit,
že som sebe i druhým nanič.
Bojím sa, som nešťastný.
Len Ty mi môžeš pomôcť.
Chcem prestať pochybovať o tvojej moci.

Uzdrav môjho ducha
a obnov vo mne jasnú myseľ.
Prosím a ďakujem.
Amen