Možno by sme mali odmietnuť tlak mať sa rád po celý čas – v každej chvíli, nech sa okolo nás deje čokoľvek – a namiesto toho prijať perspektívu reálneho sveta, ktorý býva v neporiadku rovnako ako my.
Prijať svoje skutočné ja možno znamená budovať ho s perspektívou omylu v dňoch, keď nám je všetko jedno, no ešte stále stojíme a snažíme sa prežiť do ďalšieho dňa.
