Nevyžiadaná rada je taká, o ktorú sa nikto neprosil.
John Gray píše vo svojej knihe Muži sú z Marsu a ženy z Venuše o rozdieloch medzi mužmi a ženami. Upozorňuje, že keď sa ženy „sťažujú“ mužom, chcú byť len vypočuté, potrebujú emocionálnu podporu a rozhodne nechcú počuť žiadne rady. Spomínam si, ako mi jeden známy, pracujúci v ženskom kolektíve, vravel: „Kolegyne sa mi zverujú, hovoria, s čím sa boria a čo robia. Často si v duchu myslím: ,Jóóój, ale to takto nieeee!‘ a musím si zahryznúť do jazyka, aby som neradil.“
Aké pocity v nás vyvolávajú nevyžiadané rady?
Vraj „záchrana je v množstve radcov“ (Príslovie 24,6), ale nevyžiadané rady nám zväčša spôsobujú skôr stres a frustráciu ako pomáhajú a máme pocit, že nás cez ne kritizujú (niekedy je ten pocit oprávnený). Najskôr prechádzame do defenzívy a zatrpknutosti, najmä ak nás súdia. Možno máme pocit, že si zaslúžime cítiť sa previnilo. Potom, ak sa rady nedržíme, cítime vinu a výčitky, kvári nás otázka, či mal ten človek pravdu. A cítime sa ako zlí ľudia.
Čo takto vniesť do toho trochu milosti? Bude nám ľahšie. No treba viac, než len prehltnúť hnev. Najskôr potrebujeme pochopiť „radcu“ – prečo radí, keď sa to od neho nežiada, a prečo sa mu to stalo zvykom.
Typy radcov
Prečo vlastne ľudia dávajú rady, ktoré ten druhý nežiadal? Dôvody sú rôzne, siahajú od nápomocných až po toxické.
- Radca si myslí, že svojou radou naozaj pomôže a uľahčí nám život a preto tak nezištne robí – rád druhým pomáha. Nevie si pomôcť, myslí to dobre a neudrží jazyk za zubami. Je vo všeobecnosti zvedavý a nadšený z každej dobrej rady, ktorá mu funguje. Vie tým aj dosť liezť na nervy, keď je tých rád priveľa.
- Radca si prešiel tým istým, čím si prechádzame my a našiel na to riešenie, ktoré mu zafungovalo. Nevie sa dočkať, aby sa oň s nami podelil.
- Radca má vedomosti v danej oblasti a delí sa o ne s nami, lebo sa chce cítiť potrebný, dôležitý, ocenený a mocný.
- Radca nás vníma ako bezmocných a „pomáha“ nám riešiť problém. Niekedy je pre druhých ťažké rozlíšiť, či chceme len vypočuť, alebo aj poradiť.
- Ak sa ustavične len sťažujeme na to isté a tým sa ventilujeme, radca môže mať už toho plné zuby a je z toho unavený a tak nám ponúka riešenia, HOCI vie, že chceme len vypočuť.
- Najmä ľudia s narcistickými tendenciami potrebujú byť „učiteľmi“ a tak nám radia, často naozaj zdĺhavo a nie celkom k „veci“, skôr nevhodne do našej situácie. Tie rady sú skôr o nich ako o nás. Nezaujíma ich, či máme čas alebo aký je vlastne náš problém.
- Niektorí radcovia (osobnosti alfa) chcú dominovať, mať pod kontrolou, ako sa veci vyvíjajú, byť múdrejší ako my, a pomocou rád sa snažia túto pozíciu dosiahnuť. Zdravý vzťah má byť vyvážený aj z hľadiska dávania a brania, nemá byť o ovládaní toho druhého.
- Radca chce, aby sme sa zmenili – my i naše správanie – a ide na to cez rady, často urážlivým spôsobom.
- Iní radcovia sú „dramatici“, milujú konflikt, radi druhým predhadzujú, v čom sa mýlia, prípadne vždy zaujmú iné stanovisko, než my. Tu prídu vhod hranice a pozor na zdieľanie sa s osobnými záležitosťami.
Nedobrí radcovia sú obvykle skostnatelí vo svojom myslení, myslia si, že jedine ten ich postoj je správny a majú problém pozrieť sa na veci z rôznych uhlov pohľadu. Nezaujíma ich, či chceme počuť ich názor. Veci vnímajú čierno-bielo, prípadne štýlom všetko alebo nič. Sami seba vnímajú grandiózne, ako nadradenejších, citlivejších a múdrejších. Možno nás ani poriadne nepočúvajú. Akoby vraveli: „Myslím si, že nemáš potuchy, čo robíš. Absolútne to nezvládaš. Počúvaj, JA ti poviem, čo a ako.“ Hoci aj majú veľa vedomostí, chýba im pokora a vhľad. Svojimi radami sa snažia dosiahnuť kontrolu a poriadok. Prípadne pri problémoch druhých môžu cítiť úzkosť, a tak vyrukujú so zoznamom rôznych „mal by si“, aby mal ten druhý pocit, že veci sú usporiadané a zvládnuteľné. Zažila som aj situácie, keď sa ma ako naoko „vo veci nezorientovaná osoba“ spýtala na určitý problém, tak som povedala to málo, čo som vedela, s cieľom pomôcť, na čo dotyčná osoba prikyvovala a následne blahosklonne detailne vyklopila, ako sa daná vec rieši a o čo ide.
Niekedy už aj deti vidia, že dospelí majú problém a hrajú sa na vševedkov. Jedno vnúča zahlásilo: „Dedko si myslí, že má vo všetkom pravdu. Všade bol aspoň dva razy.“ 😀
Možné reakcie na rady
Pri nevyžiadaných radách nemusíme byť roztrpčení. Sú rôzne spôsoby, ako ich zvládať.
„Dobromyseľní“ radcovia si túto svoju vlastnosť a jej nežiaducnosť nemusia uvedomovať a poukázanie na ňu by im mohlo pomôcť, aby svoju „poradenskú činnosť“ voči nám zmiernili.
— Zdvorilé a pevné odmietnutie: „Ďakujem za ponuku možností, ale so svojou voľbou som spokojný“ alebo „Ďakujem za radu, ale už mám plán, ktorý mi funguje. Ak budem v budúcnosti potrebovať tvoj názor, spýtam sa naň.“
— Nezáväzná odpoveď. Vďaka nej sa vyhneme konfrontácii. „Pouvažujem o tom“ alebo „Možno máš pravdu, premyslím si to.“ Takto nemusíme povedať, čo si vlastne myslíme a utneme rozhovor. Keď neskôr emócie poľavia, môžeme si v pokoji premyslieť, či radu použijeme alebo odignorujeme.
— Nebrať si rady osobne. K tomuto sa prepracujeme asi až neskôr, keď sme sa upokojili, nie sme pri danom človeku a hnev opadol. Radcovia „dramatici“ milujú drámu, nemá význam rozčuľovať sa, lebo z tých emócií oni „žijú“ – každopádne to chce cvik, aby sa človek vedel v takýchto situáciách ovládať. Narcisti zase milujú moc a tú im nechceme dať.
A čo ak sme my sami takýmito nevyžiadanými poradcami? Ak si to uvedomujeme, alebo nás na to upozornia, môžeme to zmeniť.
Rady a dospelé deti alkoholikov
PhDr. Pavlína Doležalová vo svojom videu Dospělé děti a obecné rady: proč nefungují a co s nimi?
Vraví, že neliečené DDA sa kvôli traume z detstva cítia vo všeobecnosti tak akosi mimo (diania a vzťahov) a tak sa snažia nejako zapadnúť. Trebárs i tak, že skočia na rôzne všeobecné rady („aby boli ako všetci ostatní“ – veď keď to robia všetci, budem aj ja, nech sa neodlišujem), hoci im vôbec nemusia sadnúť, a to ich frustráciu ešte zvyšuje. A hoci je pravda, že rast a zmena si vyžaduje aj vystúpenie z komfortnej zóny, niektoré veci naozaj nemusíme robiť, keď sú nám vonkoncom proti srsti. Môžeme to vyskúšať, ak chceme, a ak to nezafunguje, môžeme to nechať tak a skúsiť niečo iné.
Záver
Filozof Rousseau povedal, že „človek sa rodí slobodný a všade je v reťaziach“. Faktom je, že ľudia sú už unavení z počúvania, ako im druhí vravia, čo majú robiť, najprv od rodičov, potom učiteľov, šéfov… Chcú nezávislosť a slobodu. Aj to je jeden z dôvodov, prečo odmietajú rady, chcú postupovať podľa seba, robiť chyby a sami sa na nich poučiť.