Nádej, optimizmus, nadšenie, vďačnosť, dôvera – všetky tieto pocity sa dajú spojiť s „pozitívnym myslením“, pri ktorom sa snažíme prijať ťažké alebo náročné situácie s lepším nadhľadom a otvorenou mysľou. Lenže ignorovať hroziace nebezpečenstvo, zanedbávať svoje povinnosti, ignorovať signály svojho tela a vyhýbať sa nepríjemným situáciám, to nie je skutočné pozitívne myslenie, ale toxická pozitivita.
Hranica medzi ďakovaním a otupením svojich pocitov toxickou pozitivitou je tenká. Samotné pozitívne myslenie nie je zlé, pomáha zvládať zvýšený strach. No ak nám blokuje schopnosť rozpoznať, uznať a spracovať pocity, môže veľmi škodiť. Vtedy ide o toxickú pozitivitu (vďačnosť) a s tou zdravou nemá nič spoločné.
V živote sa máme učiť a rásť cez skúsenosti. Zrazia nás na zem a pomôžu nám vstať, meníme sa pomocou náročných udalostí, v ktorých zisťujeme, kto skutočne sme.
V článku si prečítate:
SOCIÁLNE SIETE A INFLUENCERI
_____ Prečo sa toxická pozitivita tak rozšírila?
_____ * Naučená bezmocnosť
_____ * Toxické dysfunkčné domovy
_____ * Búrlivá doba
_____ Zahanbovanie kvôli „nevďačnosti“
ČO JE TO ZDRAVÁ VĎAČNOSŤ
_____ Prínosy vďačnosti pre zdravie
ČO JE TO TOXICKÁ VĎAČNOSŤ
_____ Príklady toxickej vďačnosti
_____ Negatíva toxickej vďačnosti
_____ Rozdiel medzi pravou a toxickou vďačnosťou
_____ Ako prekonať toxickú vďačnosť:
_____ * Akceptovanie reality
_____ * Nebyť v poriadku
_____ * Pestujme radikálnu dôveru a stanovme si ciele
_____ * Buďme oporou pre druhých
_____ * Všímajme si
_____ * Prerámcovanie
_____ * Stanovme si dátum, kedy odídeme od toho, čo nám už neslúži
_____ * Uznávajme sa sami namiesto hľadania uznania zvonku
_____ * Pozitívne i negatívne vedľa seba
_____ * Buďme konkrétni
_____ * Dbajme na fyzické zdravie
_____ * Upravme svoje očakávania
_____ * Obklopme sa vďačnými ľuďmi
SOCIÁLNE SIETE A INFLUENCERI
Na sociálnych sieťach sa bijú dva protikladné svety: pochmúrne štatistiky a neblahé titulky s víziou sveta zaliateho večným dovolenkovým slnkom a receptami na latte a iné dobroty. Akási „polícia negativity“ sa nás tam pomocou pozitívnych citátov snaží zastaviť pri rečiach o bolesti, smútku, strate a biede. To môže spôsobiť problémy kvôli bagatelizovaniu skutočných problémov duševného zdravia. Influenceri do značnej miery nahradili rodinu, priateľov, školu a dokonca aj vieru. Chcú, aby sme si „volili šťastie“ a „boli pozitívni“ aj uprostred krízy.
Ako v tej scéne z Titanicu, keď sa loď potápala, všetci boli v panike a orchester sa rozhodol ďalej hrať na palube, až kým sa nepotopí spolu s loďou.
A čo keď influencer vykladá zúfalstvo a smútok tak, že sa ľudia rozhodli „byť negativistickí“? Jeden druh pozitivity dnes pripomína falošný duchovný životný štýl. Zväčša nekvalifikovaní svojpomocní guruovia a duchovní sprievodcovia kážu o sile prýštiacej z počítania našich požehnaní a schopnej zjaviť v našom živote to, čo chceme. Pozitívna energia nám vraj priťahuje do života pozitívne veci.
Prečo sa toxická pozitivita tak rozšírila?
–Naučená bezmocnosť. Jej objav psychológom a pedagógom Martinom Seligmanom odštartoval koncom 60. rokov minulého storočia oblasť, ktorú neskôr označil za pozitívnu psychológiu. Mnoho odborníkov v oblasti duševného zdravia prijalo tento posun od praktizovania psychológie porúch (naprávania toho, čo je s nami zlé) k zameraniu sa na zlepšenie pozitívneho duševného zdravia a pohody ľudí.
–Toxické dysfunkčné domovy. Mnohí necítia vďačnosť za svoju pôvodnú rodinu alebo okolnosti, v ktorých sa nachádzajú, lebo vyrástli vo vysoko toxických a nefunkčných rodinách. Prázdniny boli len obdobiami v roku, keď boli nútení zostať doma s toxickými rodičmi a súrodencami. Boli tam neustále konflikty, príp. bitky, a problémy sa nikdy nevyriešili. Primárnou príčinou bol výchovný štýl urážlivých, kontrolujúcich alebo zanedbávajúcich rodičov. Nepatrilo k nemu len fyzické, sexuálne a narcistické týranie, ale aj neustály vojnový stav medzi rodičmi robil deťom zo života peklo. Keď sa deti obviňujú z bitky svojich rodičov, často sa u nich vyvinie antisociálne správanie. U iných, ktoré sa neustálym bojom cítia ohrozené, sa rozvinú depresie alebo iné poruchy duševného zdravia. Účinky života v toxickom dysfunkčnom dome sa neskončia v detstve, ale sprevádzajú dieťa až do dospelosti, kde má problémy s rozpoznávaním, formovaním a udržiavaním zdravých vzťahov.
–Búrlivá doba. Toxická pozitivita zosilnela v časoch pandémie, kríz, prevratov, vojny a neistoty. Myšlienka, že šťastie si môžeme pestovať len tým, že na to myslíme, je možno nevyhnutný vedľajší produkt spoločnosti závislej na rýchlych riešeniach a okamžitom uspokojení a s nízkou toleranciou nepohodlia. Na ľudí to vyvíja veľký tlak, lebo je doslova nemožné neustále cítiť vďačnosť a nie je zdravé, aby sme nerozpoznali a nezohľadnili negatíva v našich životoch.
Zahanbovanie kvôli „nevďačnosti“
„Keď nám pozitivita hovorí, že sa nemôžeme hnevať, lebo iní sa majú horšie ako my, a že ak sme naštvaní, jednoducho nie sme dostatočne vďační za to, čo máme, je to toxická pozitivita. Tá popiera emócie a núti nás ich potláčať; hovorí nám, že táto emócia by nemala existovať, že je nesprávna, a ak sa pokúsime trochu viac, môžeme ju úplne odstrániť.“
(Whitney Goodmanová, psychoterapeutka)
Pozitívne výroky a citáty sú nalepené všade. Často cítime vinu, lebo necítime vďačnosť. Zahanbovanie nás zraňuje. Podkopáva našu schopnosť vyjadriť svoje skutočné pocity. Akoby sme bili seba alebo niekoho iného za to, že sme smutní, nahnevaní alebo že máme akékoľvek iné negatívne emócie, lebo by sme mali byť vďační: predsa vždy sa nájdu ľudia, ktorí sú na tom horšie ako my.
No občas sa potrebujeme posťažovať, cítiť smútok, úzkosť a hnev. Emócie nám pomáhajú určiť, kde sa práve nachádzame a čo sa v našom živote deje zle. To nás vedie k zváženiu, čo je správne. Vyjadrením emócií vieme požiadať o pomoc a urobiť zmeny. Keď povieme zranenému človeku „vždy sa pozeraj na svetlú stránku“ alebo „na konci tunela je svetlo“, akoby sme priliali benzín do ohňa: ibaže plamene horia v srdci toho, komu sme tie slová adresovali. Umlčať niekoho len preto, že cíti a prejavuje nepríjemné emócie je sebecké a škodlivé. Nikto nemá právo nútiť nás, aby sme cítili vďačnosť, keď ju necítime. Nepociťovať vďačnosť a dovoliť si cítiť hnev alebo sklamanie môže byť práveže zdravé a umožňuje nám vyrovnať sa s tým, čo sa nám stalo.
Možno sme veľakrát napísali: „Som vďačný za moju rodinu, ktorá ma podporuje, za svojich úžasných priateľov, za bývanie v centre…“ No potom sa zastavíme, prečítame si, čo sme napísali a cítime sa horšie. Keď si urobíme inventúru všetkého, čo musíme oceniť a máme všetky tieto úžasné veci, prečo sme napriek všetkému stále smutní, previnilí a zahanbení, lebo sme napriek všetkému zdeptaní? A čo sa týka duševnej choroby, tú nezaujíma, kde žijem a s kým sa priatelím, ale moje zoznamy vďačnosti na mňa hľadia a vravia: „Pozri sa na to z tej lepšej stránky! Aha, čo máš! Mohlo by to byť oveľa horšie!“ To nám nepomáha.
Neustále bombardovanie správami typu „Mysli pozitívne!“ alebo „Žiadna negativita, prosím!“ nám nastavuje v mysli štandard. Prijmeme to za svoje a začneme sa odsudzovať, keď sa nám potom nepodarí usmiať sa alebo zahnať všetky obavy. Na scénu prichádza hanba: trápime sa, že to iným ľuďom bude nepríjemné a v porovnaní s ostatnými sa vykresľujeme ako „negatívna osoba“, hoci sme v skutočnosti len ľudia s pocitmi, ktoré občas bolia. Úzkostliví alebo depresívni ľudia sa dostávajú pod ďalší tlak. Začnú si myslieť, že cítiť sa pozitívne by malo byť prirodzené a jednoduché. Znevažujú svoju bolesť a núti ich to tvrdo sa odsudzovať – veď keď nevedia robiť zdanlivo jednoduché veci ako „myslieť pozitívne“, musí byť hlboko v nich niečo v neporiadku.
ČO JE TO (ZDRAVÁ) VĎAČNOSŤ
Skutočná vďačnosť znamená byť vďační za to, čo máme, a súčasne uznať, keď sa niečo pokazí.
„Vďačnosť sa dá opísať ako hlboké ocenenie niečoho hmotného alebo nehmotného, čo na nás pozitívne psychologicky vplýva. Výskum naznačuje, že vďačnosť pozitívne koreluje s väčším šťastím, odolnosťou a lepším sebavedomím.“ (Lucy Spicer, psychologická koučka)
„Vďačnosť je zdravá, pozitívna emócia na ocenenie malých alebo veľkých vecí v našom živote. Je to pocit vďaky, ktorý živí nielen silné puto k sebe, ale aj k druhým.“ (Vidhi Tamboli, poradenský psychológ)
Vďačnosť nás takto spája so širším svetom – s jednotlivcami, komunitami, systémami, prírodou a často aj vyššou mocou. Robert Emmons vraví: „Vďačnosť vnímam ako emóciu posilňujúcu vzťah. Vyžaduje si totiž, aby sme videli, ako nás ostatní ľudia podporujú a podporujú“ – a to najmä vtedy, keď sa cítime fyzicky a psychicky izolovaní.
Vďačnosť kotví v prítomnej chvíli. No môžeme sa s ňou pozerať aj späť a vpred:
- Minulosť: prehodnotiť spomienky s vďačnosťou za pozitívne aspekty týchto skúseností, aj keď udalosť zahŕňala negatívne skúsenosti.
- Prítomnosť: rozpoznať veľké a malé požehnania, nebrať ich ako samozrejmosť.
- Budúcnosť: pestovať optimizmus, nádej a pokoj ohľadom cesty pred nami.
Prínosy vďačnosti pre zdravie
- Keď sme vďační za to, čo máme, je pre nás ľahšie oceniť život a vyrovnať sa s jeho negatívnymi stránkami, ako sú zlyhania a depresie.
- Zvyšuje šťastie a spokojnosť, empatiu a súcit s ostatnými, odolnosť a sebakontrolu.
- Podporuje sebasúcit, sebaprijatie a sebaúctu.
- Upevňuje vzťahy, vedie k pevnejšiemu spojeniu s ostatnými. Uznávame a vážime si príspevky a podporu od blízkych, vytvára to pozitívnu atmosféru v našich vzťahoch.
- Predstavte si pár, ktorý si zvykne navzájom vyjadrovať vďačnosť. Často si nájde čas na to, aby skutočne ocenili úsilie, ktoré ich partner vynaložil, či už ide o nejakú láskavosť alebo veľký úspech. Podporuje tým hlbšie spojenie, dôveru a pozitívnu atmosféru vo vzťahu.
- Zlepšuje emocionálnu reguláciu a optimizmus.
- Pomáha pri uzdravovaní sa zo závislosti, znižuje riziko závislostí a antisociálneho správania.
Duševné zdravie. Znižuje symptómy alebo riziko vyhorenia, depresie, samovražedných myšlienok a posttraumatickej stresovej poruchy (PTSD), ale nikdy by sa nemala používať ako náhrada za ich liečbu. Stimuluje a reguluje tok kľúčových neurotransmiterov: dopamínu („hormón šťastia“), norepinefrínu („hormón „energie“) a oxytocínu („hormón lásky“), zároveň znižuje kortizol („stresový hormón“). Cítime sa pokojnejšie, bystrejšie a sústredenejšie, čo zase zvyšuje koncentráciu, zdravé rozhodovanie a produktivitu, zlepšuje pohodu a výkon na pracovisku.
Fyzické zdravie. Vďačnosť môže zlepšiť zdravie srdca a spánok a znížiť úroveň chronickej bolesti. Keď sa cítime šťastnejší, emocionálne vyrovnanejší a energickejší, sme aj viac motivovaní robiť veci, ktoré pomáhajú zlepšiť iné oblasti nášho fyzického a duševného zdravia. Vďačnosť môže nepriamo posilniť imunitný systém, pri trvalom strese sa znižuje imunitná odozva, čím sa stávame zraniteľnejšími voči infekciám a chorobám.
Pri správnom používaní môže byť pozitívne myslenie mocným nástrojom v našom arzenáli starostlivosti o seba. Môžeme zmeniť svoje neužitočné alebo sebakritické myšlienkové vzorce – a zároveň uznávať svoje emócie a dávať si povolenie ich cítiť.
ČO JE TO TOXICKÁ VĎAČNOSŤ
Príklady toxickej vďačnosti
Keď sa cítime nepríjemne, je len prirodzené, že chceme negativitu nahradiť niečím pozitívnym – či už skutočným alebo vymysleným. Iní ľudia na nás možno tlačia pozitívne, keď sa cítia našimi emóciami zavalení a nevedia, čo by ešte mali povedať alebo urobiť. Znevažujú nežiaduce emócie a pocity, takže máme pocit, že to, čo cítime, nie je dôležité.
Časté hlášky od druhých alebo nás samých:
- „Vydrž.“
- „Bojuj ďalej.“
- „Zostaň pozitívny.“
Čo hovoríme my sami sebe? Je to ako self-gaslighting:
- „Platia mi. Veľa ľudí je momentálne bez práce, takže by som mal byť naozaj šťastný a vďačný, že ju mám.“
- „Nechcem byť chamtivý. V práci nepotrebujem zjednávať viac peňazí.“
- „Mal by som byť len vďačný, že teraz môžem pracovať z domu, takže potom nemusím žiadať o ďalšie veci, ktoré potrebujem.“
- „No, naozaj by som s ňou mal zostať. Nikto nie je dokonalý.
- „Zabudol na moje narodeniny alebo mi ráno neuvarí kávu, ale je to lepšie ako byť sám. Je to lepšie ako nič.“
- „Síce ho musím živiť, ale aspoň ma nebije.“
Negatíva toxickej vďačnosti
Veľa ľudí si myslí, že vďačnosť je o tom, že v každej situácii vždy hľadáme to pozitívne. Preto namiesto praktizovania vďačnosti mnohí v skutočnosti praktizujú toxickú pozitivitu.
Toxická vďačnosť:
- je nebezpečný stav mysle, niekedy dokonca nebezpečnejší ako negatívne myslenie. Pozeráme sa neochvejne len na dobré vo svojom živote a všetko, čo v nás vyvoláva negatívne emócie, označujeme ako zlé.
. - bráni v osobnom raste, ak odmietame vidieť celý obraz. Žijeme v ilúziách. Už nerobíme kroky založené na realite, nerozhodujeme sa správne. Za veľa vecí vo svojom živote môžeme byť vďační a pritom si dovoliť čeliť negatívnym momentom a využiť ich ako šancu na rast. Pestovanie vďačnosti však neznamená, že musíme zlú situáciu znášať naďalej.
. - „Kým pestovanie pozitívneho myslenia je silný mechanizmus zvládania, toxická pozitivita pramení z myšlienky, že najlepším alebo jediným spôsobom, ako sa vyrovnať so zlou situáciou, je nasmerovať ju pozitívne a nezaoberať sa negatívami. Vyplýva to z našej tendencie podceňovať negatívne emocionálne zážitky a preceňovať pozitívne. …
.
Predstavte si to tak, že si dáte niekoľko kopčekov zmrzliny. Je to naozaj dobré a cítime sa vďaka tomu lepšie, ale môžete to preháňať. Potom nám je z toho zle. … Alebo sa snažíme strčiť niekomu zmrzlinu do tváre, keď na ňu nemá chuť. To mu naozaj nezlepší náladu. Popieranie, minimalizovanie alebo znehodnocovanie negatívnych pocitov prameniacich zo súčasného stavu krajiny vonkajším tlakom alebo vlastnými myšlienkami môže byť kontraproduktívne a škodlivé.“
(Natalie Dattilo, klinická psychologička)
. - „Toxická pozitivita vás čoskoro to prinúti veriť inej realite namiesto toho, aby ste si potvrdili pravdu o tom, čo zažívate.“ (Justin Puder, PhD., licencovaný psychológ). Ide o presvedčenie, že bez ohľadu na to, aká zlá alebo ťažká je situácia, nemali by sme sa cítiť zle, ale žiť vo fantázii, zachovať si slnečné a ružové presvedčenie, že všetko bude OK. Chronicky optimistický postoj v konečnom dôsledku zneváži všetky negatívne emócie a ťažké skúsenosti, ktorým by sme mohli čeliť. Je to akoby sme meškali so všetkými svojimi účtami a zároveň sa usmievali, že je všetko v poriadku. Toto nie je pozitívne myslenie, ale odmietanie ťažkých emócií v prospech falošne veselej a nádejnej fasády. Je to nezdravé maskovanie a popieranie reality ustavičnými nútenými pozitívnymi afirmáciami, aby sme sa vyhli všetkým negatívnym zážitkom.
. - „Rýchle pozitívne myslenie môže poskytnúť krátkodobú úľavu, ale z dlhodobého hľadiska má následky. Ak sa pocity otupia potláčaním, ignorovaním alebo popieraním ‚pozitívnymi myšlienkami‘, tak nezmiznú, ale vrátia sa silnejšie ako predtým.“ (Owen O. Kane, psychoterapeut) Nikdy nedokážeme spracovať a vyliečiť emócie, ktoré ignorujeme, a nedokážeme udržať falošný príbeh o dokonalosti. Nakoniec musíme čeliť realite; tie pochované pocity sa znovu objavia silnejšie a nástojčivejšie ako predtým.
. - „Toxická pozitivita je posadnutosť pozitívnym myslením. Je to viera, že ľudia by mali pozitívne ovplyvňovať všetky skúsenosti, dokonca aj tie hlboko tragické.“ (Medical News Today)
. - Niekto nám povie, aby sme po strate práce alebo keď smútime po nejakej strate zostali pozitívne naladení alebo „pozerali sa na svetlú stránku“, „no aspoň si tam robil dva roky„, „je to znamenie, že sa máš pohnúť ďalej.“ Hoci tým chce pomôcť, jeho komentár zastaví prejavy emócií a spôsobí, že už nebudeme hovoriť o tom, ako sa vo svojom vnútri skutočne cítime. Tvrdí, že vlastne žiadny problém neexistuje a netreba nič riešiť, bodka. Stačí sa rozhodnúť, že budeme šťastní. Pri zdravej vďačnosti sa človek namiesto popierania svojich emócií zameriava na podporu, ktorú dostáva od priateľov a rodiny, ako aj na zručnosti a príležitosti, ktoré sú pred ním. Tento posun v perspektíve mu pomáha rozvíjať odolnosť a efektívnejšie zvládať výzvy.
. - drží nás uviaznutých tam, kde vďačnosť nikdy nebude. Niekto povie: „Nie som taký šťastný, ako by som mohol byť.“ No potom niekto zahlási: „Len buď pekne vďačný, všetko je OK.“ Toxická vďačnosť nám bráni v sebadôvere, aby sme hovorili o tom, akí sme nešťastní. Vďačnosť je skutočne skvelý spôsob, ako prejsť od negatívneho myslenia k pozitívnemu. No ak nám bráni vytvoriť si život, aký chceme, drží nás uväznených v životných situáciách, ktoré nás ovplyvňujú negatívne: v zamestnaniach, ktoré sme prerástli a vo vzťahoch, ktoré pre vás nie sú vhodné. Pri toxickej vďačnosti odmietneme, akí sme vo svojom živote nešťastní, nerobíme nič, aby sme to zmenili, ale prispôsobujeme sa tomu: vravíme si, že sme nevďačníci, keď chceme viac, lebo veď máme milujúceho partnera, uspokojujúcu kariéru, zdravé deti atď… Rozvíjame si falošnú bezmocnosť a nerobíme nič, aby sa veci zmenili.
. - zakladá sa na presvedčení, že „pozitívny“ postoj a zmýšľanie samo osebe je univerzálnym liekom na bolesť a utrpenie. No nezohľadňuje vonkajšie negatívne faktory, ktorým dennodenne čelíme a máme nad nimi len veľmi malú alebo žiadnu kontrolu. Vynucuje si nezdravé zvládanie, bráni potrebnej podpore. Prispieva k stigmatizácii problémov s duševným zdravím, bráni otvorenej diskusii a vyhľadaniu liečby alebo terapie. To vedie k rozvoju alebo pretrvávaniu problémov, sociálnej izolácii, strate sebaúcty a nezdravým mechanizmom zvládania, napr. zneužívaniu návykových látok.
. - vedie k nutkaniu skrývať alebo odmietať svoje skutočné emócie v obave z odsudzovania alebo odmietnutia. Vedie to k psychickej tiesni, pocit nevypočutia a odpojenia od vlastných pocitov. Neuznanie výziev a ťažkostí vedie k pocitu izolácie a nepochopenia, prežívanie je znevažované alebo bagatelizované. Chýba empatia a porozumenie.
Priveľa pozitívneho pretáčania situácií je v podstate akási forma „self-gaslightingu“. Spochybňujeme svoj zdravý rozum a odopierame si autentickú podporu, ktorú potrebujeme. Hrozí, že začneme žiť v bubline, v ktorej nie je dovolené nič negatívne. Strácame kontakt s realitou, priateľmi a rodinou, označujeme ich za príliš „negatívnych“. Utrpí tým naša schopnosť vysporiadať sa s ťažkými emóciami a konštruktívne na sebe pracovať.
Rozdiel medzi pravou a toxickou vďačnosťou
- Zdravá vďačnosť maximálne ťaží z reality. Zahŕňa všetky emócie. Oceňuje veci, ktoré by sa dali považovať za samozrejmosť. Je to aktívny stav: vyžaduje si, aby sme sa zastavili a všimli si ich.
- Toxická pozitivita vytvára krajinu fantázie, v ktorej sa potláčajú a popierajú ťažké emócie a realita sa len na chvíľu maskuje. Je to neschopnosť vidieť veci také, aké sú. Urobiť dobre znamená prijať situáciu takú, aká je, a urobiť s ňou to najlepšie, čo vieme, kým toxická pozitivita sa vyhýba už samotnému faktu, že vôbec sme v skutočne zlej situácii.
Niekedy je jediným rozdielom medzi nimi zámer:
Keď sme vďační, veci si zdravo vážime, rozpoznávame hĺbku svojich emócií a rozhodneme sa veriť, že náš pohár je stále napoly plný. No v stave toxickej pozitivity sa zrejme snažíme potlačiť akékoľvek negatívne emócie, len aby sme sa cítili a vyzerali pozitívne. Vlastne si odopierame skúsenosť s pocitom a spracovaním týchto emócií. Vďačnosť je o akceptovaní reality a jej najlepšom využití. Toxická pozitivita žije v bubline, ktorá raz nevyhnutne spľasne.
„Predstavte si, že ste prežili dopravnú nehodu, ktorá vám zničila auto. Toxická pozitivita by povedala, že môže byť aj horšie, mohli ste sa zraniť alebo zabiť. Bude ignorovať všetky strašné pocity, lebo sú ‚negatívne‘ a zameria sa na skutočnosť, že ste prežili. Vďačnosť by povedala, že hoci by to mohlo byť horšie, ste šťastní, že nie je, že žijete. Zároveň vám umožní cítiť sa rozrušene a vystrašene z toho, čo sa stalo, vyjadriť všetky svoje emócie a oceniť šťastie v nešťastí namiesto toho, aby ste hľadali len to dobré a ignorovali všetko zlé.“
(Silvi Saxena, MSW, spisovateľka)
Ako prekonať toxickú vďačnosť
Akceptovanie reality
je kľúčové: „Radikálne prijatie uznáva, že bolesť je nevyhnutnou súčasťou života a boj proti tomuto utrpeniu zvyčajne vedie k ďalšiemu utrpeniu, a skutočne verím, že toto je protijed na toxickú pozitivitu. Keď cvičíme túto zručnosť, akceptujeme, že súčasnú realitu nemôžeme zmeniť, aj keď sa nám nepáči alebo s ňou nesúhlasíme.“ (Goodman)
Nebyť v poriadku
To, ako sa cítime, je platné. Je v poriadku nebyť v poriadku, necítiť sa dobre a nevedieť, čo so sebou v danej chvíli robiť. Je v poriadku mať pozitívny a optimistický pohľad a zároveň smútiť a predsa sa tešiť na budúcnosť. Oboje je potrebné pre zdravý vzhľad a pocit pohody.
Potrebujeme sa naučiť akceptovať všetky svoje zložité emócie a zároveň prelomiť cyklus viny z nevďaku. Pripomíname si, že smútok, úzkosť, bolesť, osamelosť a strach sú veci, ktoré sú nevyhnutné a potrebné. Každý z nás sa musí naučiť zvládať svoje utrpenie. Zdravým spôsobom riešiť svoje problémy. A pritom nepomôže žiadne množstvo citátov o „iba dobrých vibráciách“ na sociálnych sieťach.
Nemôžeme si vybrať, ako sa cítime, ale môžeme si vybrať, ako na tieto pocity zareagujeme. Pri toxickej pozitivite si želáme, aby sme cítili niečo, čo necítime, a nabádame sa, aby sme sa cítili inakšie tým, že si povieme nejakú verziu hlášky „Mysli pozitívne!“ Ak si namiesto toho pestujeme zvedavosť o tom, čo cítime (to je prvý krok v skutočnej praxi vďačnosti), sme na ceste k premene negatívnych emócií na niečo pozitívne, ako je vďačnosť alebo zdravá hrdosť.
Pestujme radikálnu dôveru a stanovme si ciele
Ak som sebavedomý, neklamem sám sebe, že sa cítim úžasne vo veciach, ktorých sa bojím. Zameriam sa na konečný cieľ (konanie), nie na pocity, to bude odrazový mostík k prvému kroku a k tomu, aby ste sa v ňom stali dobrým – a to je prax. Pri kompetencii príde nakoniec dôvera ako vedľajší produkt dosiahnutia cieľa. Študujme. Niečo nové sa môžeme naučiť, aj keď sa cítime neisto a robíme niečo, v čom nie sme zatiaľ príliš dobrí. Napr. ak „Chcem byť šťastnejšia“ (emócia), čo urobím (konanie), aby druhí naozaj videli, že som šťastná? Vizualizujte si lepší výsledok, dovoľte si snívať. Cieľom nemá byť ignorovať všetko negatívne v živote.
Buďme oporou pre druhých
Používajme vhodné slová. Zamerať pozornosť na druhého, dávať mu priestor, kde môže skutočne prežívať svoje emócie. Spýtať sa napr.: „Môžem nejako pomôcť?“ „Áno, je to naozaj ťažká situácia.“ Zvážme slová, ktoré používate, aby sme sa uistili, že nepodporuje toxickú pozitivitu. Nedomnievajme sa, že to, čo funguje nám, MUSÍ fungovať aj iným.
Všímajme si
„Vďačnosť je prax všímavosti, ktorá nás povzbudzuje, aby sme urobili inventúru a prejavili ocenenie za dobré veci, ktoré v našich životoch máme, a to zneváženia ťažkostí. Umožňuje myslenie ‚aj/aj‘, čiže môžeme zažiť bolesť a utrpenie a mať vo svojom živote veci, za ktoré sme vďační. Napríklad niekto povie: ‚Viem, že ťa to bolí. Všetci sme tu pre teba.“ To znamená: „Tvoje pocity sú oprávnené. Máš priateľov/milovaných, ktorým na tebe záleží.“ – Leah Aguirreová, LCSW, psychoterapeutka
Prerámcovanie
Bloger Maťo Oravec to vysvetľuje takto: „Prerámcovanie nie je nič iné než zmena postoja voči problému. V praxi tu ide o to, začať si všímať iné aspekty situácie, než sú tie, ktoré ma pôvodne znepokojovali. V ideálnom prípade pozitívne.“ Je to ako keď fotíte. Pozeráte sa na objekt z rôznych uhlov a snažíte sa nájsť najlepšiu perspektívu. Pomocou šošovky mysle hľadáte tú najpríjemnejšiu perspektívu, ktorá vám pomôže cítiť sa pokojne s tým, čo sa stalo, namiesto hnevu alebo smútku. Skutočná pozitivita neznamená absenciu negativity. Znamená uznať svoje nepohodlie a potom dúfať v rast, zmenu a prípadný rozkvet. Príklady: Ak ste nezískali prácu, ktorú ste chceli, nevnímajte to ako „úplné sklamanie“ alebo „totálne zlyhanie“, ale ako príležitosť oprášiť si aktuálne zručnosti alebo rozšíriť svoje vedomosti, prehodnotiť svoje ciele a priority.
Ak máme pocit „Toto nedokážem, je to príliš ťažké“, uznajme ho a potom si vytvorme plán, ako to prekonáme. Nemáme zručnosti na danú úlohu? Je to v poriadku. Zamerajme sa na to, ako ste sa predtým naučili nové zručnosti. Vedzme, že sa rýchlo učíme a máme čas a zdroje na zlepšenie. Vždy pamätajme na svoje obmedzenia a uvedomme si, že ich má každý. Nie sme „negativistickí“ alebo neukazujeme „slabosť“; sme jednoducho ľudia. Takto sa môžeme naučiť oceniť samých seba za to, kým skutočne sme: za sebauvedomujúceho, zodpovedného človeka, ktorý robí to najlepšie, čo vie. Kľúčové je neakceptovať prvý dojem (pravdepodobne negatívny), ktorý máte o niečom zlom, čo sa vám stalo, ako jedinú interpretáciu situácie. Spýtajme sa: „Ako inak / pozitívnejšie sa dá pozrieť na to, čo sa stalo?
Stanovme si dátum, kedy odídeme od toho, čo nám už neslúži
Je to akoby sme odrazu mali kľúče od klietky ku slobode. Pri odchode od násilníka treba byť nadmieru opatrní a vyhľadať pomoc!
Uznávajme sa sami namiesto hľadania uznania zvonku
Keď sa zmení naša identita a pri tej novej sa nám už nedostáva uznania zvonku potom už nevieme, kto sme. Spýtajme sa: Kto vlastne som? Napĺňa ma to? Prečo stále robím to, čo robím? Čo chcem v živote? A potom sa začať pohybovať smerom k svojim túžbam. Skúšajme, robme chyby a dokonca zlyhávajme.
Pozitívne i negatívne vedľa seba
Vďačnosť je najmä o tom, že si vážime dobré veci vo svojom živote, sme prítomní, všímaví a ukotvení v realite. Vďačnosť a pozitívne nazeranie je 2-krokový proces:
- Bez posudzovania sa zamyslime nad tým, čo cítime (aj nepríjemné emócie), nech sa nám to javí akokoľvek boľavé alebo „nesprávne“.
. - Všimnime si, za čo sme vďační (ľudia, miesta, veci, situácie), aj maličkosti.
Takto môžete súčasne prežívať negatívne i pozitívne. Príklad: „Dnes som mal záchvat paniky a bolo to strašidelné (uznanie negatívnych pocitov), ale som rád, že som to prekonal a je to za mnou (za tento pozitívny výsledok som vďačný).“ Každá emócia má svoju funkciu. Napríklad vďaka hnevu vieme, že niečo nie je v poriadku, dáva nám energiu niečo s tým urobiť.
- Ak napríklad zistíme, že nám niekto klamal, hneváme sa, no môžeme sa báť, že si vzťah pokazíme, a tak nič nepovieme a hnev potlačíme. Ak si však namiesto toho priznáme, že sme naštvaní, vraví nám to, že táto osoba asi nie je dôveryhodná. Alebo máme nutkanie preskúmať, prečo klamala. Za túto informáciu môžeme byť vďační.
. - Iný príklad: priznáme si, že niekomu závidíme niečo, čo sami nemáme a bolí nás to (uznanie negatívnych emócií), no môžeme ďakovať za to, čo máme. Spýtajme sa: „Čo mi bráni v tom, aby som sa cítil vďačný / šťastný / hrdý)?“ Potom pracujme so sebou ako s priateľom, ktorý bojuje. Skúmajme s otvorenou mysľou a zbierajme informácie o tom, aký zmysel má cítiť hnev, strach alebo žiarlivosť. Takáto prax prijatia vedie nakoniec k skutočnej pozitivite.
„Keď rozvinieme vďačnosť ako spôsob výkladu svojho života, nepopierame existenciu problémov a nedokonalostí a dovolíme si prežívať celú škálu ľudských emócií. Vďačnosť je pohľad, ktorý hovorí: ‚Čelím tomuto veľkému problému a cítim sa naozaj úzkostlivo (alebo nahnevano / smutno / inak zložito). A mám v živote viac ako tento problém. Mám v ňom aj dobré veci, vďaka ktorým sa cítim pokojne (alebo šťastne / milovano).‘ A potom sa rozhodneme vedome, aktívne uznať to, čo je zlé, a vzápätí rozšíriť svoju pozornosť a vedomie na to, čo je súčasne správne, za čo sme vďační. …
… Je veľmi dôležité, aby sme si uvedomili, že pestovanie vďačnosti neznamená, že zlú situáciu musíme naďalej znášať. Vďačnosť nám pomôže rozšíriť naše vedomie nad problém, aby sme sa mohli cítiť sústredení a pokojní. Z tejto pozície sa potom môžeme rozhodnúť, čo musíme spraviť, aby sme svoju zlú situáciu zmenili. Je pre nás ľahké uviaznuť v problémoch, a to buď preto, že sa na ne zameriavame nadmieru a nevidíme zvyšok svojho života, alebo sa toxickou pozitivitou vyhýbame ich existencii alebo ju popierame. Vďaka vyváženej perspektíve a širšiemu povedomiu nám vďačnosť pomáha uvoľniť sa, aby sme boli duševne zdraví a prosperovali.“ – Tanya J. Petersonová, MS, špecialistka na úzkosť, všímavosť a pohodu
Buďme konkrétni, podrobní
Ak veľké položky v našom zozname, napr. „rodina“ alebo „priatelia“, nespôsobujú, že sa cítime menej vystresovaní alebo depresívni, preskúmajme hlbšie, prečo si ceníme danú osobu, miesto alebo vec. Ak sme smutní, skúsme určiť prečo, dozvieme sa o sebe viac. Oslavujme maličkosti v živote, akoby to boli veľké veci a budeme vďační a šťastní.
Dbajme na fyzické zdravie
V stresujúcom období viac ako inokedy venujme pozornosť svojmu fyzickému zdraviu. Cvičme, dobre sa stravujme, pime dostatok čerstvej vody, doprajme si potrebný spánok, choďme na čerstvý vzduch a slnko, buďme striedmi a pestujme zdravé vzťahy.
Upravme svoje očakávania
Možno máme očakávania ohľadom toho, čo „by sa malo“ v našom živote stať a čo by pre nás „mali“ ľudia urobiť. Keď sa to neplní, sme sklamaní, ba nahnevaní. Máme pocit, že sme nedostali to, čo si zaslúžime a je to nespravodlivé. Preč s „mali by“ a „mal by som“ – keby bolo keby, boli by sme v nebi.
Obklopme sa vďačnými ľuďmi
Tí majú moc ovplyvniť naše myslenie, postoje a správanie. Trávme s nimi čas, rozprávajme sa s nimi a učme sa od nich. Vyhrievajme sa v ich hrejivej, pozitívnej prítomnosti a budeme pozitívnejší. A držme si odstup od toxických ľudí, ich negatívna energia rozbíja našu vďačnosť a emocionálnu pohodu.
⇒ Prečítajte si:
- Vďačnosť (citáty)
- Optimizmus verzus pesimizmus/negativizmus (citáty)
- Stále ich vidíme všade: Toxické motivačné citáty, ktorými by ste sa NAOZAJ mali prestať riadiť
ZDROJE:
-
- https://www.cnbc.com/2023/07/02/signs-of-toxic-gratitude-and-how-to-overcome-it-from-a-career-coach.html
- https://wechope.org/living-with-rb/gratitude-benefits-toxic-positivity-and-how-to-feel-grateful-in-hard-times/
- https://blog.mindvalley.com/toxic-gratitude/
- https://hellogiggles.com/toxic-positivity-vs-gratitude/
- https://www.melrobbins.com/podcasts/episode-74
- https://www.washingtonpost.com/lifestyle/wellness/toxic-positivity-mental-health-covid/2020/08/19/5dff8d16-e0c8-11ea-8181-606e603bb1c4_story.html
- https://cptsdfoundation.org/2021/11/08/must-i-be-grateful-toxic-positivity-and-gratitude-shaming/
- https://freshoutlookfoundation.org/gratitude-vs-toxic-positivity-understanding-their-impacts-on-your-mental-health/
- https://www.vogue.in/culture-and-living/content/toxic-positivity-versus-gratitude-meaning-difference
- https://www.vogue.in/culture-and-living/content/why-influencers-in-india-need-to-check-their-privilege-and-toxic-positivity
- https://www.linkedin.com/pulse/toxic-gratitude-tristan-ahumada/
- https://www.wondermind.com/article/gratitude-meaning/
- https://www.mindbodygreen.com/articles/toxic-positivity-vs-gratitude
- https://www1.vhi.ie/blog/articles/gratitude-and-gaslighting-how-to-handle-toxic-positivity
- https://www.womenshealthmag.com/uk/health/a35456529/toxic-positivity/
- https://www.domore.ag/wellness-tips/the-difference-between-toxic-positivity-and-gratitude
- https://blog.sme.sk/matooravec/lifestyle/problemy-nemusime-nutne-riesit