SPOLUZÁVISLOSŤ je v našej kultúre rozšírený problém a v ženskej populácii prevláda pomerne viac než v mužskej. John Bradshaw ju definuje ako „stratu vnútornej reality a závislosť na vonkajšej realite“. Podľa Pea Melody majú spoluzávislí veľmi nízku sebaúctu,majú problém s vytyčovaním funkčných hraníc, vlastnením a prežívaním svojej vlastnej reality a staraním sa o svoje potreby.
Spoluzávislosť je multigeneračná záležitosť a je bežná v rodinách, v ktorej o nej nevedia. V dysfunkčných rodinách, kde sú rodičia príliš ochraňujúci, nadmieru odmietaví, kritickí alebo alkoholici a ktoré boli vystavené telesnému/sexuálnemu zneužívaniu je väčšia pravdepodobnosť, že spoluzávislosť odovzdajú svojmu potomstvu. Dobrou správou je to, že zo spoluzávislosti sa dá uzdraviť, najmä ak si človek uvedomuje spoluzávislé rysy. Zistilo sa, že nanajvýš účinné sú pritom nasledujúce stratégie.
- Zmenšenie zmätku
Spoluzávislí prežívajú veľký zmätok kvôli svojmu veľkému ZAMERANIU na druhého človeka. To vedie k nárastu úzkosti a napätia, poklesu schopnosti riešiť svoje problémy a sťaženým vzťahom. Na zníženie hladiny napätia znížila sa človek musí znovu zamerať na seba. Tak vďaka rozšíreniu perspektívy pochopí, ako on a druhí prispievali k udržiavaniu zmätku. Kým to nechápe, zmätok je udržiavaný v chode bojmi, hádkami, odťahovaním, ochorením a obviňovaním druhých. Keď daný človek začne chápať, naučí sa neobviňovať druhých a začína sa starať o svoje zdravie, duševnú pohodu a osobný rast.
- Súcitná nestrannosť
Označuje vymanenie sa z problémov druhých bez odrezania a asertívnosť ako protiklad k pasivite alebo manipulácii. Patrí k tomu aj myslenie na svoje vlastné potreby a priania. Spoluzávislí majú sklon k opatrovníctvu, čo je len iná forma ovládania. Viac času venujú starostlivosti o druhých a preberaniu zodpovednosti za nich. V skutočnosti sa do životov druhých ľudí zapletú tak hlboko, že im to bráni v raste. Opatrovníctvo sa začína láskou a znepokojením. Ako príklad si uveďme príliš ochraňujúcu matku, ktorá je slepá voči potrebe nezávislosti svojho dieťaťa alebo má sklon k jeho zachraňovaniu tým, že klame a zakrýva jeho zlé správanie. Súcitná nestrannosť so sebou prináša emocionálnu prítomnosť pre partnera a neriadenie života toho druhého. Znamená byť tu ako priateľ, ktorý počúva, reaguje, oceňuje a nerieši problém alebo nedáva riešenia.
- Zmenšenie potreby ovládať
Spoluzávislí majú sklon k prejavom silnej potreby riadiť správanie, pocity a myšlienky ľudí a výsledok situácií. Pre uzdravenie je kľúčové, aby sa zameranie presunulo z Veľkého problému a pochopenie, že nikto nemôže zmeniť niekoho iného. Keď sa spoluzávislí snažia kontrolovať druhých, strácajú svoju vnútornú realitu a nie sú schopní spracovávať svoje pocity. Tie sa dostávajú na druhú koľaj, sú popierané, udupávané alebo príliš vyjadrované. Okrem toho neúspech pri riadení správania druhých ústi do hanby a potrebu ovládať ešte zvyšuje. Od kontrolujúceho správania potom začína závisieť sebaúcta spoluzávislého a začína sa bludný kruh, ktorý nemá víťazný koniec.
- Zapojenie sa do činností starostlivosti o seba
Výskum ukazuje, že spoluzávislí sa nezapájajú do činností sebastarostlivosti a to vedie k rastu napätia. Pravidelné cvičenie, meditácia, smiech, zmysluplné priateľstvá mimo primárnych vzťahov a dobrá komunikácia napomáha lepšiu sebaúctu a tiež znižuje spoluzávislosť na druhých.
- Určenie a vyjadrovanie pocitov
.
Spoluzávislí často nie sú v kontakte so svojimi pocitmi. Žijú v dysfunkčných rodinách, preto sa naučia zjavne popierať svoje práva na pocity a nepriamo ich potláčajú. Preto sú náchylní k akejsi otupenosti a naučia sa emócie v sebe dusiť alebo na ne reagovať prehnane. Nevyjadrené pocity začnú spôsobovať emocionálne a telesné problémy, ako napr. vysoký krvný tlak, vredy a astmu. Starostlivé určovanie a vyjadrovanie pocitov je pre spoluzávislých dôležité, aby sa im zlepšili vzťahy a sebaúcta a prehĺbila sa dôvernosť.
Nižšie uvádzam Pocitový scenár, ktorý sa dá použiť na vyjadrenie pocitov:
Cítim (sa) ______________________(vaše pocity),
keď (ty) ___________________ (čin),
lebo_______________________(váš dôvod).
Chcel(a) by som ťa poprosiť________________(vaša prosba)
- Zlepšenie hraníc
Spoluzávislí majú zväčša nezdravé, slabé, voľné alebo nepružné hranice. Hranica označuje internú čiaru, ktorá vyznačuje „mňa“ a toho druhého. Hranice sa vytvárajú v pôvodnej rodine. Rodičia so slabými hranicami často nerešpektujú a narúšajú hranice svojich detí. Tým sa pre ne stávajú vzorom, takže nakoniec majú aj deti nezdravé hranice. Pri nejasných hraniciach má človek pocit, akoby bol pomiešaný s druhými. Na opačnom konci sú nepružné hranice – zo strachu z opustenia sa ohradíte múrom.
Spoluzávislí sa potrebujú naučiť starať sa o seba a uvedomovať si svoje jedinečné potreby a priania. Hranice sa rozvíjajú, keď zadefinujeme svoju listinu práv, keď si sami seba ctíme a vážime. Tento zmysel pre seba je potrebný pre intimitu. Pri voľných a nepružných hraniciach majú spoluzávislí sklon opierať sa jeden o druhého kvôli rovnováhe a nie sú schopní pevne sa vyvažovať sami. Pri dobrých a zdravých hraniciach stoja dvaja ľudia bok po boku spojení vzájomnou túžbou, ale každý pevne vyvážený na svojich vlastných nohách.
- Rozvíjanie zásad otvorenosti, čestnosti a ochoty
Spoluzávislí potrebujú byť čestní ohľadne svojich pocitov a vážiť si samých seba. Otvorenosť znamená, že sú emocionálne prítomní, schopní dať nabok vopred vytvorené predstavy a pocity a skutočne počúvať, čo vraví ten druhý. Tiež znamená byť pružný ako protiklad k nepružnosti spojenej s nárokmi a očakávaniami. Ochota sa týka schopnosti človeka skúsiť iné prístupy k životu a tiež pripravenosť urobiť želané zmeny.
- Zhoda
Spoluzávislí sú vo svojom konaní často disharmonickí (nie sú v zhode), lebo zväčša nie sú v kontakte so svojou realitou a tiež majú sklon k maskovaniu svojich pocitov. Tejto disharmónii sa učíme v rodinách, v ktorých sa netoleruje hnev alebo nie je v poriadku mať pocity. Preto je dôležitá zhoda medzi tým, čo si človek myslí, čo cíti a čo vyjadruje. Skutočné pocity môže prezradiť napr. reč tela: matka sa hnevá na dieťa za to, že rozbilo starožitnú vázu, ale snaží sa skryť svoje pocity. Jej telo však dieťaťu vraví, že sa hnevá. Ako dospelí sa učíme svoje pocity popierať a dusiť, no tie potlačené sa prejavujú neverbálne v reči tela. Spoluzávislí potrebujú dbať na svoje pocity, venovať im pozornosť a primerane ich oznamovať.
- Pestovanie sebaúcty
Zdraví ľudia vedia, že majú svoju hodnotu, a to aj keď urobia chybu, keď ich konfrontuje nahnevaný človek, keď ich podvedie alebo odmietne partner, priateľ, dieťa či šéf. Zoči-voči nepriaznivým situáciám zostáva ich sebaúcta nedotknutá. Spoluzávislým vysoká sebaúcta chýba, lebo nie sú v kontakte so svojou vlastnou realitou. Potrebujú si vážiť svoje ja – prijímaním a preberaním zodpovednosti na rozdiel od odsúvania svojich potrieb a prianí nabok, a ctiť si seba samých ako jedinečné bytosti namiesto toho, aby sa pokúšali stvárniť samých seba na obraz niekoho iného. Tiež potrebujú prestať si nadávať.
Spoluzávislí potrebujú byť aj asertívnejší a naučiť sa rozlišovať medzi potrebami a chceniami. Okrem toho potrebujú vyjadrovať svoje pocity pomocou výrokov v 1. osobe („ja“) namiesto výrokov v 2. osobe („ty“), ktoré vyjadrujú vinu a ten druhý sa pri nich cíti napadnutý a v obrannom postavení. To, čo chcú musia tiež vyjadrovať konkrétne, lebo ľudia majú problém reagovať na všeobecné prosby. Tiež je dôležité vedieť, že žiadosti o zmeny v správaní sú realistickejšie než žiadosti o zmenu v postoji.
Keď budeme pamätať na vyššie uvedené techniky a starostlivo ich používať, napomôžu uzdravenie zo spoluzávislosti.
Odkaz: Mathew McKay a Kim Paleg: Focal Group Psychotherapy (1992). Autorkou článku o spoluzávislosti v tejto knihe bola Ani Amerslav, MA, MFCC
Zdroj: Rekha Shrivastava: Recovering From Codependency
—
Rekha Shrivastava, M.S., CRC; CASAC-T
Rekha je certifikovaná rehabilitačná terapeutka. Svoj magisterský titul v odbore psychologického rozvoja získala na Rochesterskej univerzite. 20 rokov pracovala v Unity Health System v Rochestri, štát New York, kde ponúkali služby duševného zdravie pri širokej škále duševných ochorení. Nedávno tiež pracovala ako klinická lekárka III v reštartovacom programe Katolíckeho rodinného strediska, ktoré ponúkalo skupinovú a individuálnu terapiu klientom, ktorí majú problém so zneužívaním návykových látok. Špecializuje sa na kognitívnu behaviorálnu terapiu, ktorá je veľmi účinná pri liečbe úzkosti a depresie.
Mohlo by Vás zaujímať:
⇒ Darlene Lancer: UZDRAVENIE ZO SPOLUZÁVISLOSTI
⇒ Rekha Shrivastava: Ako si vytvárať zdravé hranice v spoluzávislom vzťahu