Rekha Shrivastava: AKO SI VYTVÁRAŤ ZDRAVÉ HRANICE V SPOLUZÁVISLOM VZŤAHU

01Všetci sme zapojení do vzťahov so svojimi rodičmi, súrodencami, manželskými partnermi, deťmi a priateľmi. Niekedy však nemáme primerané hranice, čo vedie k narušeným a nezdravým vzťahom. Aby sme porozumeli tomuto vzorcu, najskôr musíme pochopiť, čo je to hranica a ako ju definujeme.

New World Dictionary definuje hranicu ako „akúkoľvek čiaru alebo vec, ktorá označuje limit” lebo „pomedzie“.

V uzdravení sa o hraniciach zmieňujeme ako o veľmi nápadnej črte spoluzávislosti. Spoluzávislí so vo vzťahoch emocionálne zneužívaní, lebo nie sú schopní vytvoriť si pevné hranice a teda dovoľujú druhým, aby im ich prekračovali a manipulovali s nimi. Nie sú dostatočne asertívni, aby vyjadrili svoje pocity, lebo sa boja odmietnutia a nesúhlasu. Od druhých očakávajú, že im budú čítať myšlienky a dúfajú, že veci sa zmenia bez ich pričinenia. No keď je ich pohár plný a už nedokážu zvládať jazvy z emocionálneho a fyzického zneužívania, naštvú sa. To preto, že majú veľmi voľné hranice a nevedia, kde sa končia tie ich a kde sa začínajú hranice niekoho iného. Mať voľné hranice znamená, že človek len ťažko rozpoznáva, kde sa končí on a kde sa začína ten druhý. Máme len nejasnú predstavu o tom, kto sme a môžeme mať problém s definovaním rozdielu medzi našimi pocitmi a pocitmi niekoho iného, naším problémom a zodpovednosťou niekoho iného. Spoluzávislí často preberajú zodpovednosť za druhých. To preto, že hranice okolo nich sa javia ako nejasné. Ľudia so slabými hranicami akoby vstrebávali pocity druhých. Naše hranice definujú naše vlastné „ja“. Naším cieľom je určiť a rešpektovať tú čiaru, ktorá ohraničuje „mňa a teba“.

s hranicami sa nerodíme.

O hraniciach potrebujeme vedieť to, že nikto sa s nimi nerodí. Vytvárajú ich a učíme sa im od svojich rodičov. Žiaľ, tie hranice, ktoré sme si mnohí priniesli so sebou do dospelosti sú poškodené, dotlčené a neexistujúce. Niektorí nemajú pre hranice žiadny zmysel, iní ich majú veľmi pevné a ďalší v nich majú diery. Zlé alebo dobré hranice závisia od toho, v akých pomeroch sme vyrástli. Ak rodičia nedokážu byť pre svoje deti vzorom zdravých hraníc, keď porušujú ich práva a tlačia ich do neprimeraných rolí s ľuďmi okolo seba, hranice detí sú zvyčajne chabé. Ak sú deti emocionálne alebo fyzicky zanedbávané alebo opustené, ich hranice nemusia existovať. Ak sa rodičia o ne nestarajú a nestanovia im primerané limity a disciplínu, aj vtedy si vytvoria slabé hranice. Kvôli pocitu opustenosti si len ťažko vedia vytvoriť zmysel pre vlastné ja.

Výskum ukazuje, že hranice veľmi poškodzuje zneužívanie, ponižovanie alebo hanba. Tvorbu hraníc môže poškodiť aj neprimerané generačné roly medzi rodinnými príslušníkmi a neprimerané roly medzi našou a inými rodinami. Ľudia, ktorí boli v úlohe opatrovateľov začnú byť presvedčení, že sú zodpovední za myšlienky, pocity a problémy druhých ľudí. Aj opatrovníctvo poškodzuje hranice. Ovládanie ľudí tiež zvykne prekračovať hranice druhých a ovládaný človek prestane mať právo na svoje pocity, myšlienky a súkromie.

Zistilo sa, že spôsob nášho spájania sa s druhými je určený povahou nášho puta s našimi prvými opatrovateľmi. Mohli to byť naši rodičia, nevlastní rodičia alebo príbuzní. Naše hranice určujú, ako si vytvárame putá s druhými. Ak v nich máme medzery, stávame sa zraniteľnými voči invázii druhých. To preto, že nevieme stanoviť limity pre votrelcov a tak im dovoľujeme, aby s nami manipulovali. Ak sú hranice nepružné, nedovoľujeme ľuďom, aby sa k nám priblížili. Môžeme ľudí od seba vzďaľovať, keď máme hraníc priveľa a naopak bez hraníc budú vzťahy vyvolávať strach. Je bežnou skúsenosťou, že najpohodovejšie sa cítime pri ľuďoch so zdravými hranicami – preto sa o ne usilujme.

cieľom sú zdravé hranice

.

Cieľom v uzdravení je mať zdravé hranice, nie príliš pevné a nie príliš voľné. Je tiež dôležité poznamenať, že vytvorenie zdravých hraníc je v našej zodpovednosti. Nemôžeme to nechať na iného. Pri vytváraní zdravých hraníc si rozvíjame náležitý zmysel pre roly medzi rodinnými príslušníkmi, druhými a sebou. Potom sme schopní rešpektovať druhých i seba. Nedovoľujeme druhým, aby nedovolene vstupovali na naše územie a prestávame ich ovládať. Preberáme zodpovednosť za seba a začíname spoznávať svoje práva. Začíname cítiť, že si zaslúžime, aby s nami ľudia zaobchádzali dobre a s rešpektom. Učíme sa vravieť: „Nie“ a stanovovať limity druhým, keď sa nás snažia využívať. Príkladom by mohli byť obete telesného a sexuálneho zneužívania. Tí, čo ho prežili sa učia vyrásť zo svojej skúsenosti a byť schopní rozumieť povahe narušenia svojich hraníc. Len čo si začnú uvedomovať svoj vzorec správania, naučia sa, čo nemajú robiť a cítia sa viac v pohode pri vytyčovaní náležitých hraníc. Kým zostávajú vo vzťahoch, kde s nimi zaobchádzajú nevhodne, naďalej zostávajú obeťou, no len čo sa z nich vymania, začnú si znovu vytvárať zmysel pre svoju osobnosť a začínajú sa starať o svoje potreby. Začínajú opravovať svoje zničené ja a stávajú sa zdravšími. Autorka odporúča čitateľom, aby si prečítali známe knihy „Beyond Codependency“ a „Koniec spoluzávislosti“ od Melody Beattieovej, v ktorých sa dozvedia viac o hraniciach vo vzťahu a spoluzávislých vzorcoch správania.

Spoluzávislí s voľnými alebo neprimeranými hranicami majú sklon k priveľkej tolerancii k bolesti a choromyseľnosti. Niekedy je pre nich ťažké postrehnúť, že im niekto ubližuje, alebo že oni ubližujú druhým alebo dokonca sami sebe. Dôležité je vybudovať si sebaúctu, aby bol človek schopný stanoviť hranice. S rozvíjajúcou sa sebadôverou dokážeme stanoviť pevné limity tým, čo nás zneužívajú. Keď sa naučíme starať sa o svoje potreby, zapájať sa do činností súvisiacich so sebastarostlivosťou, múdro sa rozhodujeme a chápeme rozdiel medzi potrebou a chcením, vieme vytýčiť hranice vo svojich vzťahoch. Osoží to aj pri uvedomovaní si toho, čo sa nám páči a čo nie, uplatňovaní našich osobných práv, hodnoty a načúvania si.

Pri stanovovaní hraníc si musíme dávať pozor: nemali by sme si to zamieňať so stavaním hrubých múrov okolo seba. Treba poukázať na to, že účelom je získať dostatok istoty a sebauvedomenia, aby sme sa priblížili k druhým bez hrozby straty seba samých, nedovoleného vniknutia alebo vpádu. Kľúčom k láskyplným vzťahom sú primerané hranice a schopnosť hrať sa, byť tvorivý a spontánny.

Pár užitočných rád k vymedzeniu hraníc

nevytyčujte hranice keď ste nahnevaní

.

Predovšetkým: nepokúšajte sa vytyčovať hranice, keď ste nahnevaní. V tomto duševnom rozpoložení je pravdepodobnejšie, že budete používať siahodlhé argumenty a tiež, že na toho druhého zaútočíte. Pomáha, keď použijete veľmi málo slov a pri komunikácii budete konkrétni. Viac o tom si môžete prečítať v článku o Identifikovaní a vyjadrovaní pocitov (Určenie a vyjadrovanie pocitov). Vyhnite sa odôvodňovaniu a ospravedlňovaniu. Pri stanovovaní hraníc sa necíťte zahanbení alebo vystrašení. Tiež sa naučte pozorne si načúvať. Nedovoľte bariére hanby, aby vám zabránila v postaraní sa o seba. Ak sa cítite ako obeť, udusená alebo ohrozovaná druhými, musíte venovať pozornosť tomu, čo vám vraví vaše telo. Možno sa potrebujete nahnevať, aby ste vytýčili hranicu, ale nesnažte sa byť alebo zostávať pritom roztrpčení. Druhým sa niekedy nemusí páčiť vaše nové „ja“, lebo sa cítia porazení a neschopní manipulovať vami alebo vám brnkať na nervy. Každopádne s tým počítajte. Veci sa nakoniec zmenia, keď prestanete priťahovať narušiteľov hraníc. Ďalším dôležitým predpokladom pri vymedzovaní hraníc je aj zhoda. Ak vaše správanie neladí s hranicami, ktoré vytyčujete, nebude to fungovať. Vaše správanie sa musí zhodovať s vašimi hranicami. Napríklad: môžete sa rozhodnúť, že by ste nemali žiť s alkoholikom, no nakoniec môžete žiť s ďalším a ďalším a nerešpektujete svoju vlastnú hranicu.

menej kričať.

Je možné, že niekedy budete chcieť kvôli presadeniu hraníc konkretizovať dôsledky a dať ultimáta. Na stanovenie hraníc treba mať akýsi druh pripravenosti. Ak nie ste pripravení, nebudete schopní presadiť si ich. Súvisí to s vaším rastom a vhľadom a len čo si uvedomíte, že hranicu potrebujete a už nemôžete tolerovať inváziu druhých ľudí, budete pripravení na jej presadenie. Učte sa rozpoznávať, čo sa vám páči a čo nie a čo vám prináša radosť, takže sa začnete zapájať do činností súvisiacich so starostlivosťou o seba a nebudete sa cítiť vinní, keď sa budete starať o svoje potreby. Po vytvorení zdravej hranice si všimnete, že ste schopní viac sa tešiť zo života a prežívať ho plnšie. Nebudete sa izolovať, v spoločnosti svojej rodiny a priateľov sa budete baviť. Tiež si doprajete sebastarostlivosť a nebudete plytvať časom na zbytočné starosti, či pri stanovení hranice zraníte city druhých. Spoluzávislí upadajú do depresie a nestarajú sa o svoje potreby a tým sa pripravujú o radosti života. O tomto vzorci správania sa môžete viac dočítať v článku o Spoluzávislosti (Uzdravenie zo spoluzávislosti).

Vidíme teda, že hranice prispievajú k nášmu rastu a sebauvedomovaniu. Naše hranice sa vynoria pri riskovaní a spoznávaní svojej pravej identity a privedú nás bližšie k našej Vyššej moci. Je dobré mať v živote určitú rovnováhu, aby sme si mohli rozvíjať zdravé sebavedomie a chápali, aké zaobchádzanie od druhých vlastne chceme. Dávať druhým je dobré, ale nedovoľte, aby vás okrádali a neoprávnene vstupovali na vaše územie. Zdravé hranice nás robia silnými a zmocňujú nás, aby sme odolali manipulácii. Okrem toho nám umožňujú určiť, ako s nami budú druhí zaobchádzať. Tiež napomáhajú sebadisciplínu, zrelosť a silu charakteru. Vnášajú do nášho života poriadok. No a nadovšetko: zdravé hranice nám pomáhajú k dôvernosti vo vzťahoch.

Rekha Shrivastava, M.S., CRC; CASAC-TRekha Shrivastava, M.S., CRC; CASAC-T

Rekha je certifikovaná rehabilitačná terapeutka. Svoj magisterský titul v odbore psychologického rozvoja získala na Rochesterskej univerzite. 20 rokov pracovala v Unity Health System v Rochestri, štát New York, kde ponúkali služby duševného zdravie pri širokej škále duševných ochorení. Nedávno tiež pracovala ako klinická lekárka III v reštartovacom programe Katolíckeho rodinného strediska, ktoré ponúkalo skupinovú a individuálnu terapiu klientom, ktorí majú problém so zneužívaním návykových látok. Špecializuje sa na kognitívnu behaviorálnu terapiu, ktorá je veľmi účinná pri liečbe úzkosti a depresie.

Zdroj: Rekha Shrivastava: How to Develop Healthy Boundaries in Codependent Relationship

 

⇒ Mohlo by Vás zaujímať: