- Jeden citát hovorí, že „lístie nám ukazuje, aké krásne je pustiť sa“ – listy opadávajú zo stromov, ladne krúžia vzduchom a mäkko dopadajú na zem alebo pestrofarebný koberec. Pustiť to, pustiť k problému Boha, odovzdať mu ho, nebýva vždy – alebo nikdy? – ľahké, ale cvičenie robí majstra.
. - Moja obľúbená youtube blogerka Vera zo Simple Happy Zen napísala krásne zamyslenie z cesty vlakom. Pozorovala stromy: niektoré s ešte zelenými listami, iné nádherne sfarbené, ďalšie s holými konármi týčiami sa do neba. A uvedomila si, že pri tom kochaní sa vlastne odfiltrovala všetko, čo nebolo krásne farebné. — A teraz zamyslenie odo mňa: Nerobíme to tak aj s ľuďmi? Majú rôzne tempo, rôzny výzor, ale v konečnom dôsledku všetky raz dospejú k holým konárom a zime – a znovu k jari. Život nie je čierno-biely, sú v ňom aj odtiene sivej, a nášmu duševnému zdraviu neprospieva, ak sa porovnávame, a už vôbec nie len s ľuďmi s nádherným lístím, lebo naše sú možno stále zelené, zhnednuté a skrútené alebo načisto opadané. Doprajme si byť sami sebou a byť vďační za to, čo je na nás i druhých krásne. Akceptujme vlastné tempo a množstvo energie.
⇒ Prečítajte si článok na tému všímavosti: Všímavosť na jesenný spôsob