Potrebujeme nájsť v stvorenstve miesto, ktoré nám patrí. Zlatú strednú cestu medzi sebapohŕdaním a sebazbožňovaním.
Aby sme išli svojou cestou cieľavedome a sebaisto a napriek tomu sa smiali z vlastných slabostí, keď nám spolupútnici povedia, že sa mýlime.Je to cesta, na ktorej máme možnosť vyrovnať sa so svojimi kladnými i zápornými stránkami, s nesmiernym potenciálom a sklonom k hriešnosti.
(Alan Loy McGinnis)
HANBA je o tom, kto som. Je o mojej identite, o pocite, ktorý mám zo seba. Zdravá hanba v podobe pokory nám pripomína, že sme len zrnkom prachu vo vesmíre, no súčasne sme cenní a jedineční.
Výnimočné osobnosti nikdy veľa nehovoria. Za ľudí hovoria ich činy. Tí, čo niečo dokážu, sú v živote tichí, skromní, zvláštni, až utiahnutí. Sú to veľké osobnosti, čo nepotrebujú okolo seba robiť žiadne bubliny a nepotrebujú sa podpisovať veľkými písmenami. Väčšinou majú veľmi nenápadné a milé podpisy. Takíto ľudia sú nenahraditeľní. Poznám ich, chvalabohu, dosť. To len tí zakomplexovaní stále kričia: „Tu som!“
(Emília Vášaryová).„Pokora je zrejme najnepopulárnejšia cnosť požadovaná evanjeliom, no predsa, kým človek nie je pokorný, nevzíde z neho nič dobré, nech robí akokoľvek. Pán môže pre nás urobiť také skvelé veci, ak sme pokorní, a tak veľmi málo, keď sme pyšní.“
(autor neznámy).Milosrdný Bože,pred ktorým si všetci na nebi zakrývajú tvár, musím Ti vyznať, že často vyhľadávam vlastnú slávu. Od prirodzenosti som pyšný a zabúdam na to, že som prach a popol. Môj Bože, prosím, daj mi pokorné srdce, aby som si uvedomoval, že zo seba nemám nič – iba hriech. Všetko, čo je vo mne dobré, je dar od Teba. Pomôž mi pamätať, že štedro udeľuješ zo svojej milosti, útechy a svetla tým, ktorí majú pokorné srdce. Zbav ma, prosím, všetkých pyšných myšlienok a hrdých slov. Vštep mi do srdca obraz pokorného Spasiteľa, ktorý aj mne hovorí: „Uč sa odo mňa, lebo som pokorný v srdci.“ Keď mám chuť povyšovať sa, nech počujem Tvoj hlas a v mojom srdci nech znie Tvoje slovo. Amen.
(Johann Friedrich Starck)