Sebadôvera, nie pýcha (citáty)

Potrebujeme nájsť v stvorenstve miesto, ktoré nám patrí.
Zlatú strednú cestu medzi sebapohŕdaním a sebazbožňovaním.

  • Aby sme išli svojou cestou cieľavedome a sebaisto a napriek tomu sa smiali z vlastných slabostí, keď nám spolupútnici povedia, že sa mýlime. Je to cesta, na ktorej máme možnosť vyrovnať sa so svojimi kladnými i zápornými stránkami, s nesmiernym potenciálom a sklonom k hriešnosti. (Alan Loy McGinnis)
    .
  • Ani nafúknuté, ani ušliapnuté ego neslúži v živote naozaj dobre. Sebaláska pomáha to nafúknuté zmenšiť a to ušliapnuté pozdvihnúť. Uvádza osobnosť do rovnováhy, do zdravého stredu. Podporuje nás, aby sme boli ochotnejší pozrieť sa na svoje nedostatky bez strachu a pocitov viny. Umožňuje uvedomovať si nielen svoje kvality, ale i tiene. Dovoľujeme si byť celiství (dokonale nedokonali) a namiesto sebapotláčania sa učíme so svojimi tienistými stránkami pracovať. Umožňuje hlbšiu sebareflexiu a podporuje pravdivý pohľad na seba samého, takže ego si nemôže robiť, čo chce. (Lucie Kolaříková)
    .
  • HANBA je o tom, kto som. Je o mojej identite, o pocite, ktorý mám zo seba. Zdravá hanba v podobe pokory nám pripomína, že sme len zrnkom prachu vo vesmíre, no súčasne sme cenní a jedineční.
    .
  • Výnimočné osobnosti nikdy veľa nehovoria. Za ľudí hovoria ich činy. Tí, čo niečo dokážu, sú v živote tichí, skromní, zvláštni, až utiahnutí. Sú to veľké osobnosti, čo nepotrebujú okolo seba robiť žiadne bubliny a nepotrebujú sa podpisovať veľkými písmenami. Väčšinou majú veľmi nenápadné a milé podpisy. Takíto ľudia sú nenahraditeľní. Poznám ich, chvalabohu, dosť. To len tí zakomplexovaní stále kričia: „Tu som!“ (Emília Vášaryová).
  • „Pokora je zrejme najnepopulárnejšia cnosť požadovaná evanjeliom, no predsa, kým človek nie je pokorný, nevzíde z neho nič dobré, nech robí akokoľvek. Pán môže pre nás urobiť také skvelé veci, ak sme pokorní, a tak veľmi málo, keď sme pyšní.“
    (autor neznámy)
.
Milosrdný Bože,
pred ktorým si všetci na nebi zakrývajú tvár,
musím Ti vyznať, že často vyhľadávam vlastnú slávu.
Od prirodzenosti som pyšný
a zabúdam na to, že som prach a popol.
Môj Bože, prosím, daj mi pokorné srdce,
aby som si uvedomoval, že
zo seba nemám nič – iba hriech.
Všetko, čo je vo mne dobré, je dar od Teba.
Pomôž mi pamätať, že štedro udeľuješ
zo svojej milosti, útechy a svetla
tým, čo majú pokorné srdce.
Zbav ma, prosím, všetkých pyšných myšlienok a hrdých slov.
Vštep mi do srdca obraz pokorného Spasiteľa,
ktorý aj mne hovorí: „Uč sa odo mňa, lebo som pokorný v srdci.“
Keď mám chuť povyšovať sa, nech počujem
Tvoj hlas a v mojom srdci nech znie Tvoje slovo.
Amen.
(Johann Friedrich Starck)