Spomínam si na neslávne známy výrok jedného manažéra. Znel: „Základné pravidlo vedenia ľudí je dusiť, dusiť, dusiť.“
Iný manažér zase spomína: „Keď som nastúpil do nového zamestnania, ostatní z vedenia sa tam vozili po ľuďoch. Veľa od nich chceli, stanovovali vysoké ciele, ale v ničom im neporadili, ani nepomohli. A tak sa tam nikto dlho neohrial; tí podriadení neboli leniví, ale vysoké nároky v tej atmosfére jednoducho nezvládali. Z prvej porady mi bolo tak zle, že som musel ísť na chvíľu na WC. Momentálne je všetka vrchnosť na služobke, tak nám ‚nepomáhajú‘ a môžeme pokojne robiť.“
Ďalšia známa spomínala, ako jej šéf dal služobný mobil a volával jej v ktorúkoľvek dennú i nočnú dobu.
V jednej firme po vstupe návšteva zahlásila: „Vo vzduchu tu visí dusno.“
Iný kamarát hovoril o kolegyni, ktorá mala rôzne zdravotné problémy a bolesti. Po zmene pracoviska všetky pominuli a zostala celkom zdravá. Všetko to spôsobovala somatika. (V tejto súvislosti mi napadá citát: „Skôr, než si diagnostikujete depresiu, uistite sa, že nie ste obklopení toxickými ľuďmi.“)
Neúcta na pracovisku môže pochádzať tak od kolegov, ako aj od šéfov. Napríklad taká osobnosť typu INTJ nemá problém s rešpektom voči šéfovi, ak je jeho spôsob vedenia správny, rozumný a logický.
A pre niektorých z nás je dodržiavanie pravidiel (a efektívnosť) dôležitejšie ako vzťahy.
V jednej internetovej diskusii debatovali o výške platu. Zaznel tam názor mladého mileniála, že „čo z toho, keď človek dobre zarobí, ak sa na tom pracovisku nedá vydržať?“
Podľa 1. kroku z 12 sme nad ľuďmi bezmocní, Pokiaľ to závisí od nás, je dobré snažiť sa o dobré vzťahy na pracovisku. S toxickým šéfom toho asi veľa nezmôžeme, možno s toxickými kolegami by to hádam šlo, ak budeme žiadať nápravu u vedenia (ale ak sú výkonní, vedenie dá zrejme prednosť im pred vami, aj keď predložíte dôkazy) a jediným riešením bude odchod z daného pracoviska.