V jednom vtipe sa pýta manžel manželky: „Prečo na makovníku vždy odrežeš jeden koniec?“ Manželka na to: „Neviem, aj moja mama to tak robila.“ No vŕtalo jej to v hlave a tak sa pri najbližšej príležitosti matky spýtala, prečo to robí. Odpoveď ju prekvapila: „Lebo máme malý plech.“
Keď skladám oprané šaty sebe, kvôli úzkej skrini ich musím zložiť tak, aby sa mi vošli dva rady vedľa seba. Ale keď ich skladám mame, môžem ich zložiť na „väčší formát“, lebo tá má skriňu väčšiu. Žiada si to akési „prepnutie“ pracovného postupu v hlave, aby som to robila dvojako.
S našimi (zlo)zvykmi je to podobne. Zvyk je skvelý sluha, ale v niektorých prípadoch veľmi zlý pán. Dobrou správou je, že stačí 21 dní opakovania nového postupu, aby sa nám stal zaužívaným zvykom. A to už stojí za tú námahu.
Keď sa Thomas Alva Edison snažil vyrobiť prvú žiarovku na svete, stálo ho to tisíce pokusov. Pri každom novom experimente skúšal nové materiály a postupy, potom vyhodnotil výsledok a niečo zmenil, až kým sa nakoniec jeho nová žiarovka uspokojivo nerozsvietila. Je pochabé robiť stále to isté a očakávať iný výsledok.