— Janet Geringer Woititzová (autorka knihy Dospelé deti alkoholikov)
- „Moja kniha sa zakladala na predpoklade, že týmto deťom chýba základná skúsenosť: neučia sa to, čo sa iné deti učia počas dospievania. Hoci si v krízových situáciách počínajú výborne, neosvoja si bežný každodenný spôsob ‚ako žiť život‘.“
- „Dospelé deti alkoholikov neustále hľadajú uznanie.“
- „Zrejme si sníval/a o tom, že z domu odídeš, že utečieš, že to raz celé skončí, že tvoj rodič prestane piť a život bude krásny… A pretože si veril/a, že tieto pocity si musíš nechať pre seba, naučil/a si sa potláčať aj všetky ostatné pocity.“
— Jane Middelton‑Mozová (autorka knihy Po slzách: Uzdravovanie dospelých detí alkoholikov (After the Tears: Helping Adult Children of Alcoholics Heal Their Childhood Trauma))
- „Jedným z mechanizmov prežitia detí vychovávaných v alkoholických rodinách je vnímanie potrieb a emócií rodičov… Už v šiestich rokoch získajú doktorát z pozorovania správania iných a hodnotení ich potrieb – ale v tridsiatke sú ešte len na základnej škole, keď ide o pomenovanie a vyjadrenie vlastných potrieb a pocitov.“
- „Tieto deti sa naučia životu prispôsobovať, namiesto toho, aby sa ho naučili skutočne žiť.“
Vyrastať v domácnosti, v ktorej zohráva hlavnú rolu alkohol, znamená pre dieťa svet plný neistoty, strachu a emocionálneho chaosu. Hoci na povrchu môže všetko pôsobiť „normálne“, deti rodičov závislých od alkoholu si do dospelosti často nesú neviditeľné rany.
Ako sa cítia,
aké obranné mechanizmy si osvojujú
a čo môžu urobiť, keď vyrastú, aby sa vymanili z ich vplyvu?
Ako sa cíti dieťa v alkoholickej domácnosti
Deti žijúce s rodičom závislým od alkoholu často zažívajú nasledovné pocity:
- Strach a úzkosť: Nikdy nevedia, čo ich čaká, keď prídu domov. Bude rodič triezvy, nahnevaný, agresívny alebo láskavý? Táto nepredvídateľnosť ich drží v neustálom strehu (reakcia na stres: útek, útok, ustrnutie, úslužnosť).
- Pocit hanby: Hanbia sa za správanie rodiča pred kamarátmi alebo učiteľmi, často sa snažia všetko tajiť – sú to tajnostkári.
- Osamelosť: Necítia sa pochopené, prijaté, videné ani počuté. Hoci majú okolo seba ľudí, cítia, že nikto nevidí, čo prežívajú.
- Zodpovednosť za druhých: Deti preberajú rodičovské úlohy – starajú sa o mladších súrodencov alebo dokonca o samotného rodiča.
- Zmätenosť: V alkoholickej domácnosti sa často porušujú hranice – emocionálne, fyzické aj morálne. Dieťa nevie, čo je „normálne“.
Prežitie za každú cenu: aké roly si deti osvoja
Aby sa deti ochránili pred bolesťou a prežili v chaotickom prostredí, podvedome si vytvárajú tzv. mechanizmy prežitia. Tu sú najčastejšie roly:
- Hrdina: Dieťa, ktoré sa snaží byť dokonalé. Dosahuje výborné výsledky v škole, pomáha doma, je zodpovedné. Skrýva však vlastnú bolesť a úzkosť.
- Záchranca: Preberá emocionálne potreby rodiny. Chce všetkých upokojiť a udržať mier. Často popiera vlastné potreby.
- Obetný baránok: Ten, ktorý rebeluje, má problémy v škole či so zákonom. Upútava pozornosť, aby zakryl chaos v rodine.
- Stratené dieťa: Utiahne sa do seba, trávi čas osamote. Naučí sa necítiť, lebo cítiť znamená trpieť. Je „neviditeľné“.
- Šašo / klaun / maskot. Humorom sa snaží zmierniť situáciu.
Tieto mechanizmy síce pomáhajú prežiť detstvo, ale v dospelosti môžu spôsobovať vážne problémy – úzkosti, závislosti, neschopnosť vytvoriť zdravé vzťahy, potrebu stále niekoho zachraňovať alebo obrovský strach z konfliktu.
Ako sa z toho oslobodiť v dospelosti
Cesta k uzdraveniu je individuálna, no existujú spoločné kroky, ktoré môžu pomôcť:
💡 Uvedomenie si vzorcov správania
Prvým krokom je porozumenie, že mnohé naše správania v dospelosti majú korene v detstve. Pri ich identifikácii môže pomôcť Kniha „Dospelé deti alkoholikov“ od Janet Woititzovej alebo podporné skupiny (napr. DDA – Dospelé deti alkoholikov, CoDA – Anonymní spoluzávislí).
💡 Prijatie bolesti
Je dôležité priznať si bolesť, hnev a smútok, ktorý sme možno celý život potláčali. Toto môže byť bolestivé, ale oslobodzujúce.
💡 Terapeutická pomoc
Hlboké zranenia pomáha uzdraviť psychoterapia (psychoterapeut sa musí rozumieť spoluzávislosti), užitočná je aj forma zameraná na traumu (napr. EMDR).
💡 Zmena vzťahových návykov
Naučiť sa nastaviť zdravé hranice, prestať sa cítiť zodpovedný za druhých a vyjadrovať vlastné potreby – to sú kľúčové zručnosti, ktoré sa dajú vedome trénovať.
💡 Sebasúcit a trpezlivosť
Zmena nepríde zo dňa na deň. Mnohé dospelé deti alkoholikov sú na seba veľmi tvrdé. Je dôležité naučiť sa sebasúcitu – správať sa k sebe ako k najlepšiemu priateľovi.
Sebaterapeutické cvičenia pre dospelé deti alkoholikov
Tieto cvičenia si nevyžadujú prítomnosť terapeuta a môžeš ich vykonávať doma, vlastným tempom. Slúžia na uvedomenie si emócií, uvoľnenie napätia a budovanie zdravého vzťahu k sebe samému.
⚪ LIST NAPÍSANÝ SEBE
Napíš list sebe ako dieťaťu – predstav si, že píšeš svojmu 6-, 10- alebo 14-ročnému ja. Môžeš mu povedať:
- „Vidím ťa, viem, čím si prešiel/a.“
- „Nezaslúžil/a si si to.“
- „Už sa o teba postarám.“
List môžeš prečítať nahlas, spáliť, schovať alebo prepisovať opakovane.
Cvičenie pomáha budovať vnútorné bezpečie a súcit.
⚪ EMOCIONÁLNY DENNÍK
Každý deň si zapíš odpovede na tieto 3 otázky:
- Čo dnes cítim?
- Prečo to tak cítim? (aj „neviem“ je v poriadku)
- Ako sa môžem o seba dnes postarať?
Cvičenie pomáha rozpoznávať a spracovať emócie, ktoré boli v detstve často potláčané alebo ignorované.
⚪ VIZUALIZÁCIE BEZPEČNÉHO MIESTA
Nájdi si pokojné miesto, zatvor oči a predstav si miesto, na ktorom sa cítiš úplne v bezpečí (les, izba, pláž, domček na strome…). Predstav si všetky detaily: zvuky, vône, farby, svetlo. Povedz si: „Tu som v bezpečí. Tu ma nikto neohrozuje.“
Cvičenie pomáha upokojiť nervový systém a budovať pocit istoty, ktorý v detstve chýbal.
⚪ PRECVIČOVANIE HRANÍC – „Nie je to moja zodpovednosť“
Zapíš si situácie, v ktorých sa cítiš zodpovedný/á za emócie alebo problémy druhých (napr. partnera, kolegov, súrodencov).
Vedľa každej situácie napíš:
- Čo je moja skutočná zodpovednosť?
- A čo nie je?
Opakuj si vetu: „Nie je mojou povinnosťou zachraňovať druhých. Som zodpovedný/á len za seba.“
Cvičenie pomáha odstraňovať naučený syndróm záchrancu.
⚪ AFIRMÁCIE PRED ZRKADLOM
Postav sa pred zrkadlo, pozri sa sám sebe do očí a povedz nahlas (alebo potichu):
- „Som dostatočný.“
- „To, čo cítim, je dôležité.“
- „Mám právo byť tu a cítiť sa dobre.“
- „Dnes sa o seba postarám.“
Spočiatku to môže byť nepríjemné. To je normálne.
Pomaly však začneš budovať vnútorný hlas, ktorý ťa podporuje.
⚪ TELO AKO KOMPAS – som v napätí alebo v bezpečí?
Niekoľkokrát denne sa zastav a polož si otázku:
- „Cítim sa teraz napätý/á alebo uvoľnený/á?“
Zameraj sa na fyzické pocity – zvieranie v hrudi, ramenách, čeľusti, bruchu.
Ak cítiš napätie, povedz si:
- „Som v poriadku. Teraz už nie som v tej domácnosti. Dnes som dospelý/á a môžem sa postarať sám/sama o seba.“
Cvičenie pomáha zastaviť autopilota zo stresu a ukotviť sa v prítomnosti.
Záver
Detstvo v alkoholickej domácnosti je ako prežiť v búrke bez strechy nad hlavou. No aj z takýchto detí môžu vyrásť silní, vedomí a empatickí dospelí – ak dostanú priestor pochopiť, čo sa im stalo, a dostanú nástroje, ako sa z toho vymaniť. Minulosť nás síce formuje, ale nemusí nás navždy definovať.
Uzdravenie nie je o zabudnutí, ale o pochopení. Tvoje prežitie bolo kedysi hrdinstvom. Dnes však už nemusíš prežívať, môžeš začať žiť. Každý krok smerom k uzdraveniu – aj malý – je prejavom veľkej odvahy. Ak si nevieš rady sám/sama, vyhľadaj odbornú pomoc – nie preto, že si slabý/á, ale preto, že si naopak dosť silný/á na to, aby si nechal/a minulosť za sebou.
⇒ Mohlo by vás zaujímať:
- Prispôsobenie v dysfunkčných rodinách (článok)
- Predurčí naše detstvo, čo z nás bude? (zamyslenie)