Všetci túžime po tom, aby nám ten druhý rozumel a bol našou spriaznenou dušou. Empatiu vnímame veľmi pozitívne a má na nás dobrý vplyv. Treba však dávať pozor, aby si ju človek nezamieňal so zrkadlením.
Zrkadlenie
Zrkadlíme tomu druhému, čo hovorí a robí. Akoby sme vraveli: „Naozaj ma zaujímaš, chcem byť tvoj priateľ, som z teba paf!“ Vypytujeme sa.
Pri empatii je cieľom zrkadlenia skutočné pochopenie vnútra toho druhého,
narcistické zrkadlenie iba zbiera fakty a informácie o tom druhom.
Narcista vidí, že empatický človek je milý, láskavý a priateľský, že je to preňho potenciálny zdroj lojálneho obdivu a služby: „Tak ty by si ma chcel obdivovať? No, ja nie som proti, poďme do toho!“ Lenže po čase niektoré z tých informácií začne používať proti svojej empatickej obeti. V spoluzávislom / empatickom človeku vyvolá pocit akejsi zaviazanosti voči sebe. A ak máte šťastie a dostatok informácií o narcistoch, po čase (môže to trvať roky) sa vám otvoria oči a zistíte, že ten človek, ktorý sa vám spočiatku javil ako dokonalý, úžasný a pozorný priateľ a partner, takým nikdy nebol a nebude.
6:46
Podľa Wikipédie bol Narcis v gréckej mytológii krásny chlapec, do ktorého sa zamilovala nymfa Echo. Tá verklíkovala jeho slová a chradla, lebo jej lásku nikdy neocenil, naopak ňou pohrdol a odmietol ju. Za to ho bohovia potrestali tým, že sa zamiloval do vlastného odrazu na hladine rieky. Odvtedy je narcis(ta) synonymom človeka, ktorý je zahľadený do seba a okrem seba samého nemá rád nikoho iného.
„Pre náš vývoj je kľúčový pocit,
že sme videní a pochopení,
že sa o nás zaujímajú a venujú nám pozornosť,
že sme uznávaní, podporovaní
a láskavo opatrovaní.“
(Daniel Shaw)
Zrkadlá sú symbolom základného deficitu narcistu: nemá zdravý vzťah so sebou samým a pre stabilitu a ukotvenie potrebuje od druhých spätnú väzbu, tá vytvára jeho imidž. Zrkadlenie mu vraví, že existuje, a definuje ho. V detstve sa mu ho nedostávalo. Ak sa rodičia „nenaladia“ na svoje dieťa, neprijímajú ho a nechápu, zmena mozgu spôsobená vysokými hladinami stresu spôsobí, že dieťa nakoniec vníma svet ako v zásade nepriateľský. Ak je napríklad matka kvôli stresu, úzkosti alebo strachu emocionálne neprítomná, nevie reagovať na dieťa tak, ako to potrebuje pre zdravý vývoj svojej identity: dieťa nevidí v jej tvári a očiach svoj odraz, neprežíva zdravú reakciu na seba. Jeho potenciál pre zdravý vzťah zakrpatieva. Podvedomý odkaz narcistickej matky znie: si nedôležité a musíš napĺňať potreby druhých, aby si malo nejakú cenu.
Vďaka zrkadleniu sa cítime videní a pochopení. Zrkadlenie využívajú tak empatickí ľudia, ako aj narcisti, no ich dôvody a výsledky sú odlišné:
- Nezdravo empatický človek chce zachrániť narcistu (spasiteľský syndróm), potrebuje pochopiť potreby toho druhého, aby vedel, ako má pomôcť.
- Narcista potrebuje narcistický zdroj na naplnenie svojich sebeckých potrieb a záujmov, pre pocit moci a ochranu svojho ega a fasády. Preto manipuluje a emocionálne zneužíva. Empatiu považuje za slabosť, ktorú treba mať pod kontrolou.
Keď sa títo dvaja stretnú, dokonale spolu ladia. Empatik sa silno pripúta, po celý čas dáva zo seba všetko, len aby bol narcista šťastný. Nakoniec je narcistom surovo odkopnutý, keď sa ten začne nudiť – nie preto, že by bol jeho náprotivok zlý človek, len si ho už použil na svoje potreby, tie sa naplnili a potrebuje nového partnera/zdroj.
Ak sa nezdravo empatický človek nelieči, ak ustavične kladie potreby druhého pred svoje vlastné, ak nemá žiadnu sebalásku a iba sa snaží pomôcť a uzdravovať tých druhých, ak mu chýbajú hranice a očakáva, že mu ich stanoví narcista, zakotví pri ďalšom narcistovi a cyklus sa opakuje.
Narcistov je vraj 5 % populácie, hoci má človek, ktorý sa začne tejto tématike venovať pocit, že si medzi sebou vymieňajú kontakty na svoje obete, lebo sa v jeho okolí akoby „rozmnožili“.
Čo s tým?
Vo vzťahoch musí byť rovnováha a vyváženosť zabezpečovaná limitmi/hranicami, inak sa zvrhnú na toxické.
Možno si kladiete otázku, či musíte byť stále v strehu a pýtať sa sám seba, čo má za lubom ten druhý. Áno. Keď je k nám niekto veľmi rýchlo veľmi priateľský, veľmi nápomocný, majme sa v týchto počiatočných fázach vzťahu (bombardovanie láskou) na pozore pred prílišnou očarenosťou. Ak si chceme zachovať duševné zdravie, nedovoľme, aby na nás ten druhý na začiatku priveľmi zapôsobil. Treba mu klásť otázky o ostatných jeho vzťahoch. Ak počujeme stále len obviňovanie a to, akou obeťou je naša domnelá spriaznená duša, je to výstražný signál. Ak sa ten druhý do záväzku príliš hrnie, pozor: túto skúsenosť majú všetky ženy, ktoré podľahli manipulátorom. Ich vnútorný hlas, ich intuícia im vravela, že niečo tu nesedí, ale prehlušili ten hlások, prehlušil ho napríklad aj tlak okolia (rodiny, kolegov) – a po svadbe sa zo spriaznenej duše vykľulo šidlo z vreca v podobe toxického partnera.
Ak je to, čo sa deje príliš dobré, aby to bola pravda, zrejme to tak je. Preverujte si veci, za každú cenu si držte hranice, dobre sa o seba starajte a zachovajte si objektívnosť. Nedovoľte, aby si narcista z vás urobil svoju lietajúcu opicu.
John Travolta raz povedal čosi v tom zmysle, že
„len preto, že niekto je milý,
neznamená to,
že je to dobrý človek“.
Život býva niekedy ťažký a občas potrebujeme, aby bol k nám niekto milý – a narcista to vie veľmi dobre vycítiť. Lenže jeho pokrivená „empatia“ si vyberie vysokú daň na našom duševnom a emocionálnom zdraví.
⇒ Prečítajte si: