Kameň. Angličania majú porekadlo, ktoré radí ľuďom žijúcim v sklených domoch, aby nehádzali kamene. My Slováci zase, že kto do nás kameňom, my doňho chlebom (v tejto súvislosti si spomínam, ako sme raz išli na vander a na jednu babku vo vlaku vypadol z batohu čísi tvrdý chlieb rovno na hlavu, tak takto to nebolo myslené). Tu však budeme hovoriť o vrhaní kameňa v praku v rámci boja proti nepriateľovi.
V 1. Samuelovej 17. kapitole čítame o Dávidovi a Goliášovi, čiže o bezvýznamnom izraelskom pastierovi nevysokej postavy a o filištínskom obrovi odetom v brnení, ktorému sa nikto neodvážil postaviť – teda okrem Dávida. Toho vytočilo, že akýsi filištínsky pohan uráža jeho Boha. A tak odetý len v pastierskom rúchu a vyzbrojený prakom a kameňom sa postavil proti obrovi a hneď prvým zásahom ho zložil.
Aj my stojíme pred obrom zvaným spoluzávislosť. Ako sa voči nemu zachováme? Sklopíme uši a so zvesenou hlavou sa budeme kdesi skrývať?
Každé ráno, keď sa zobudíš, máš na výber:
Buď budeš trpiaci spoluzávislý
alebo uzdravujúci sa spoluzávislý.
Prvé dva kroky z 12 hovoria o tom, že my nemôžeme, ale Boh môže. Ja som bezmocný, ale Boh je silný. Áno, nepôjde to bez práce, chce to iniciatívu na mojej strane, uplatňovanie programu, ale nemusíme sa báť obra spoluzávislosti, s Božou pomocou trafíme presne do čierneho a budeme slobodní – a vďaka nám aj iní.
Rich Mullins spieva vo svojej piesni „What Trouble Are Giants“ (Čo za problém je s obrami):
Aký problém je s obrami
Čo je zlé na tom, že je človek malý?
Čím sú väčší
Vieš, tým tvrdšie spadnú
Keď bojuješ za Sion
A si na Hospodinovej strane
Nuž, myslím, že zistíš
Že s nimi nie je vôbec žiadny problém
S Bohom po boku sme silní. Je nám po boku? Už vieme, kam nás zaviedla spoluzávislosť. Prečo sa nepozrieť, kam nás zavedie uzdravenie? Boh bude víťaziť s nami.
Zápas, ktorý prežívaš dnes,
rozvíja v tebe silu,
ktorú budeš potrebovať zajtra.
(neznámy autor)