Premýšľala som a hľadala, čo k tomu napísať. Dnes zrejme hľadíme do budúcnosti so zmiešanými pocitmi a pýtame sa, čo od nej môžeme očakávať. Možno sa niečo dobré/pekné skončilo a bolí nás pre to srdce. Môžeme nariekať nad minulosťou a stále sa k nej vracať a cítiť sa mizerne, alebo aktívne vytvárať svoju budúcnosť.
- Čo by sme chceli?
- Po čom už dávno túžime?
Sedieť na zadku a ľutovať sa nepomôže. Áno, doba je ťažká. A máme strach. To, v čom žijeme je dobre zabehnuté, známe a pustiť sa do niečoho neznámeho nie je nič jednoduché. BUDEME sa najskôr cítiť nekomfortne. Aj náš mozog si musí zvyknúť na nové správanie, pocity a reakcie. Musí sa naučiť, čo je to nové NORMÁLNO. Lebo pocit stiahnutého žalúdka a úzkosti normálny nie je, čo si budeme hovoriť.
- Čo môžeme v tomto novom roku zmeniť, aby som mal z neho väčšiu radosť a nemusel z neho pravidelne utekať?
Tak nech sa nám v tom s pomocou našej Vyššej sily darí.