Keď som raz ráno vyzrela von na oblohu cez otvorené okno, hľadelo na mňa OKO.
V tmavej oblačnej prikrývke cezeň presvitala priezračne modrá obloha. Akoby sa mi Boh prihováral: „Dieťa moje, ako sa mi dnes máš?“ A pekne sa na mňa pritom usmial.
Toľká pozornosť ma hriala na duši a tak som sa usmiala tiež a vďačne si pomyslela: „Dobre, ďakujem.“
A spomenula som si na text, ktorý som raz dostala e-mailom:
Keď si sa dnes ráno zobudil, všimol som si Ťa a dúfal som, že mi povieš aspoň vetu alebo tých pár slov, poprosíš o môj názor alebo sa mi poďakuješ za to, čo sa stalo včera. Všimol som si však, že si veľmi zamestnaný hľadaním toho, čo si oblečieš do práce. Bol som trpezlivý, keď si sa obliekal a utekal z domu… Viem, že si mal toľko času, aby si sa zastavil a povedal aspoň: Čau. No bol si príliš zaneprázdnený. Kvôli tomu som zapálil nebo pre Teba, naplnil som ho farbami a sladkým spevom vtákov, aby som videl, či si ma počul. Pozoroval som Ťa, keď si išiel do práce a čakal som Ťa trpezlivo celý deň. So všetkým tým, čo si mal urobiť som Ti pomohol, ale bol si priveľmi zaneprázdnený, než aby si mi niečo povedal.
Keď si sa vracal, videl Tvoju únavu, preto som Ta chcel osviežiť, lebo voda odnáša stres. Lenže keď začalo pršať, rozzúril si sa a urazil si moje meno. Veľmi som dúfal, že budeš rozprávať, bolo ešte veľa času. Potom si zapol telku, ja som však trpezlivo čakal. Počas programu si sa navečeral, ale znovu si na mňa zabudol, nevenoval si mi ani slovo. Všimol som si, že si veľmi unavený a túžiš po tichu a tak som zatemnil nebo a zapálil sviečku. Bolo to naozaj krásne, lenže Teba to nezaujímalo. Bol si zničený. Poprial si dobrú noc celej rodine, spadol do postele a v momente si zaspal. Sprevádzal som Tvoje sny hudbou, nočné vtáctvo sa rozospievalo, ale to nie je dôležité, pretože si si ani neuvedomil, že som tu stále pre Teba. Mám viac trpezlivosti, než si vieš predstaviť.
Tiež by sa mi páčilo naučiť Ťa mať trpezlivosť s druhými. MÁM TA RÁD a každý deň čakám na Tvoju modlitbu, aj krajinu som stvoril iba pre Teba. Dobre, opäť si sa zobudil a znova som tu s mojou láskou a čakám na Teba, s vierou, že dnes mi venuješ aspoň trocha času.
Pekný deň,
Tvoj Otec Boh
Jedna moja kamarátka má polodlhé hnedé vlasy. Raz mi rozpovedala svoju skúsenosť:
„Išla som domov z práce a začalo mrholiť. Keď mi navlhnú vlasy, pekne sa mi stočia a mám ich kučeravé. Tak som sa potešila a vravím: ‚Bože, ďakujem Ti, že budem krásna.‘ Lenže pršalo stále viac a kým som dobehla na autobus a nastúpila doň, z vlasov mi cincúrkom tiekla voda. A tak som povedala: ‚Bože, až takáto krásna som nemusela byť!‘“ a rozosmiala sa.
Keď som sa neskôr znovu pozrela na nebo, oko tam už nebolo. Biblia nás však ubezpečuje o tom, že Boh nad nami bdie:
Lebo oči Hospodinove prehliadajú celú zem,
aby ukázal svoju moc tým, čo majú
voči nemu úprimné srdce.
(2. kniha Kronická 16,9)Lebo jeho oči hľadia na cesty človeka,
on vidí všetky jeho kroky.
(Jób 34,21)Vyučím ťa a ukážem ti cestu,
po ktorej kráčať máš,
radiť ti chcem a moje oko
bude bdieť nad tebou.
(Žalm 32,8)
No nie je to nádhera?