Aby KOMUNIKÁCIA fungovala, musia byť v poriadku všetky tri zložky, a síce
– vysielač,
– správa a
– prijímač.
Ak napríklad:
(1) vysielač nechce vysielať,
(2) správa je skomolená alebo nezrozumiteľná, alebo
(3) prijímač nechce prijímať,
viazne to.
.
Uvediem Vám príklad 2. bodu. Cvičila som podľa živého prenosu online a mala som vypnutý zvuk na mobile. Po čase som si všimla, že tam mám tri zmeškané hovory. Tak som dotyčnému prižmurujúc v rýchlosti napísala, čo sa deje, aby mi zbytočne nevolal, a cvičila som ďalej. O chvíľu mi cinkla správa: „Akým jazykom hovorí bledá tvár?“ Netušila som, čo tým chce povedať. Keď som docvičila, pozrela som si s okuliarmi, čo som mu vlastne napísala a dostala som záchvat smiechu. Namiesto „Do 8 cvičím online“ odo mňa odišlo „Di 8 cvucim inkine“. Slepá baba nevidela 
.
.- Problémom pri dorozumievaní sa môže byť aj terminológia, na ktorú sme zvyknutí a ktorej autsajder nerozumie; v kontexte spoluzávislosti nemusí nováčik chápať, o čom je reč napr. pri vine/hanbe, čo je to umožňovanie atď.
- Niekedy sa stáva, že druhá strana nám NECHCE rozumieť, v tom prípade je siahodlhé vysvetľovanie načisto zbytočné. A niekedy v prípade, že povieme „nie“, pri obšírnom vysvetľovaní nám protistrana postupne vyvráti všetky argumenty a dostane nás tam, kde nás chce mať; ak si teda nie sme istí v kramflekoch, obyčajné nie bez vysvetľovania celkom stačí.
- Aby sme si boli istí, že nás ten druhý pochopil, môžeme mu klásť vhodné otázky.
Môžeme si prečítať aj nejaké knihy o komunikácii, pozrieť si prednášku, prihlásiť sa na kurz, možností je veľa. Dobrá teória a neustála prax z nás môže urobiť zručných komunikátorov.
.
P.S.: A niekedy je najlepšie mlčať 
