Bratislava, Slovenské evanjelizačné stredisko 2008. Preklad: Gabriela Borošová. 192 s. Brožované.
Táto kniha síce nie je primárne o uzdravovaní zo spoluzávislosti, ale potýka sa s problémom, ktorý často máme. Kladieme si otázku: „Môžem Bohu dôverovať? Naozaj sa naňho môžem spoľahnúť?“ Aký veľký je môj Boh? Táááááááááký veľký? Alebo, ako píše autor: „Čo sa stane, ak sa ráno zobudíme, ak žijeme s malým Bohom? Žijeme v ustavičnom stave strachu a úzkosti, pretože všetko závisí od nás. Naša nálada bude ovládaná našimi okolnosťami. Budeme žiť vo vesmíre, ktorý nás necháva úplne zraniteľným. … Ak sa na nás niekto nahnevá, alebo s nami nesúhlasí, od strachu sa zložíme, pretože nemáme istotu vedomia, že ohromný Boh sa má aj za nás napozore.“
Máte problémy dospelého dieťaťa alkoholika?
Novákovci majú nové auto a pán Novák čerstvý vodičák. Jedného dňa vedľa seba posadil manželku, dozadu svokru a vyšli na prvú jazdu.
* Radšej mám mamičkinu sestru ako svoju. Mamičkina sestra je moja teta, ale tá moja mi nie je nič.
Moje dieťa nechcelo jesť. Tak som mu to dal príkazom a išiel som na balkón fajčiť. Krpec volal, že mám zavrieť dvere, lebo je mu zima. Nové balkónové dvere sa však stále otvárajú, preto som mu povedal, nech ich zvnútra sám zavrie. Môj poslušný Jonáško zavrel – a akonáhle zistil, že sa k nemu nedostanem, odložil lyžicu, zapol si telku a mňa vonku si nevšímal.
Turista sa pýta dedinčana: „Sváko, prosím vás, ako ďaleko je to do najbližšej dediny?“