Porovnávanie sa (zamyslenie)

Máme doma mačky, a teda aj mačacie WC. Ak ste v podobnej situácii, tak viete, že vynášanie podstielky z neho je problém. Pomôže ďalšia miska pred ním, čo-to zachytia aj špeciálne rohože, ale základný problém to nerieši: podstielka odtiaľ „vyletúva“, keď v nej hrabú a zachytáva sa im medzi bruškami na labkách. A tak môžete niekedy sledovať aj niekoľkometrovú „podstielkovú čiaru“ ťahajúcu sa po parketách. Neostáva iné, len to upratovať  alebo zrušiť mačky, pričom druhá alternatíva vlastne nie je alternatívou. Keď potom vidím niekde zavesené fotky izby s bezchybne čistou podlahou, v ktorej kúte sa krčí mačací záchod, prepadne ma pocit neschopnosti a bezmocnosti nad týmto problémom – teda kým si neuvedomím svoje pocity a nepripomeniem, že robím, čo môžem, a že skôr, než to odfotili, to upratali a že určite majú rovnaký problém ako my.

K niečomu podobnému dochádza napríklad aj vtedy, keď dokonale spokojný človek s dobrou náladou narazí na internete na nejakú fotku (v najhoršom prípade u ľudí, ktorých ktorých pozná), ktorá v ňom zrazu spustí vlnu sebaľútosti, možno závisti, akejsi tupej bolesti – a tráva na brehu toho druhého človeka sa odrazu javí ako zelenšia, než na tom našom, jeho život lepší, naplnenejší a šťastnejší.

Porovnávanie s inými vedie k márnivosti alebo zatrpknutosti
– vždy podľa toho, s kým sa porovnávaš.

Porovnávanie sa nás oberá o pokoj, pohodu a šťastie. Pre mňa šťastie nie je ani tak muška jenom zlatá, akýsi prchavý pocit, ktorý človeku uniká, príde a odíde si, kedy chce. Je to skôr vedomý výber, rozhodnutie, že áno, som šťastná, lebo… A tých dôvodov pre šťastie je neúrekom. Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch a stačí sa poobzerať, aby si človek uvedomil, že keď sa už chce porovnávať, tak aj s tými, čo majú problémy – a môže byť vďačný minimálne za problémy, ktoré nemá.

Načo porovnávať svoj život so životom niekoho iného?
Každý má iné talenty, rany, potreby, túžby
a lekcie, ktoré sa musí naučiť.

Ak si musím neustále niečo dokazovať,
nemám priestor na pestovanie dobrého vzťahu k druhému.
Ak sa neustále s niekým porovnávam,
zmýšľam rovnako ako Lucifer, ktorý povedal:
„S Najvyšším sa budem merať!“
A tento postoj ho nakoniec vyhnal z neba…
Keď hovoríme: „Som čestnejší ako on“
alebo: „Ja by som nikdy nič také neurobil,“
porovnávame sa s niekým iným a  sa nad neho.“
(D.W. a B. Hoolbrokoví)

⇒Prečítajte si:

Hľadať sám seba (zamyslenie)

Pobavil ma článok o jednom 50-ročnom opitom Turkovi. Po popíjaní s kamarátmi zablúdil cestou domov v lese a keď neprišiel včas domov a nevedeli sa s ním spojiť, dali po ňom vyhlásiť pátranie. Dotyčný sa nejakým činom pridal na niekoľko hodín k pátracej  akcii s kopou dobrovoľníkov, až kým už mierne vytriezvený nezistil, že hľadá sám seba… Svitlo mu vtedy, keď začali volať jeho meno, tak sa zo stredu skupiny ozval: „Tu som!“ Keby ste chceli tohto sympatického beťára vidieť, tu zverejnili fotku.

Aj pri uzdravovaní zo spoluzávislosti hľadáme sami seba, hoci v prenesenom zmysle slova. Spod nánosov naučených reakcií a správania sa snažíme vydolovať človeka, akým sme pôvodne mali byť. Nikdy nie je neskoro stať sa ním.

Program 12 krokov vnímam pri tomto hľadaní a nájdení ako užitočnú pomôcku. Kroky nám pomáhajú pustiť sa po ceste sebapoznania k zdravému vzťahu so sebou i druhými. Napríklad taká inventúra (4. krok), pri ktorej hľadáme svoje povahové chyby, náprava vykonaných krívd (9. krok), to všetko nám pomáha, aby sme s pomocou svojej Vyššej moci (tou môže byť Boh, svojpomocná skupina, sponzor, kamarát…) vo vzťahoch robili čo najmenej prešľapov, lebo tie nás vedú k rôznym závislostiam, nutkaniam a obsesiám, aby sa nám uľavilo z následných zlých pocitov.

Na tej 12-krokovej ceste je pekné i to, že okrem svojich chýb začíname vnímať na sebe aj dobré stránky. Nachádzame pokoj a vyrovnanosť.

Pomáha nám pri tom naša Vyššia moc (svojpomocné skupiny Al-Anon, Alateen, CoDA, DDA – prekliky na ich webky nájdete aj na tejto stránke, buď v pravom pruhu alebo dolu; sponzori). Hľadáme sami seba v skupine / s človekom, od ktorej/ého sa nám dostáva podpory, posily, útechy.

V súvislosti s hľadaním som si spomenula aj na rajskú záhradu, kde sa Boh každý večer stretával s Adamom a Evou a rozprávali sa. No po zjedení zakázaného jablka sa blízkosť a dôvera medzi nimi vytratila. Skryli sa medzi stromy záhrady. No Boh prichádza a hľadá ich:

Hospodin, Boh, zavolal na človeka a opýtal sa ho:
„Kde si?“
(1Moj 3,9).

Boh vie, čo spravili. Vie, že prestúpili jeho príkaz a boja sa, čo bude. No napriek tomu ich hľadá. A aj dnes hľadá človeka. Hľadá mňa i Teba.

Ak ste v živote nezažili vzťah plný láskyplnej starostlivosti, zrejme ani nevnímate, že by vám Boh bol nablízku. Necítite jeho lásku, ani to, že vás prijal. … On túži natiahnuť ruku, nadviazať s vami kontakt. Nie preto, aby sa uistil, že kráčate po tej správnej ceste. Chce sa s nami deliť o svoju lásku, radosť zo vzájomného spoločenstva. Chce nás pozdraviť ako priateľov, nie nás viesť ako nejaké stratené dieťa. Len vďaka tomuto vrúcnemu priateľstvu môžeme kráčať správnym smerom.“ (Steven Mosley)

Každý môže nájsť priateľstvo s Vyššou mocou, ktorú si vyberie, a vďaka jej láske, pomoci a podpore kráčať po ceste k uzdraveniu zo spoluzávislosti. Otázka znie:

Hľadám a chcem sa dať nájsť?

→ Prečítajte si tiež:

Kto naozaj sme? (zamyslenie)

Natrafila som na pesničku Kone od Simy Martausovej. Pripomenula mi zamyslenie, ktoré som chcela napísať už dávnejšie. Spieva v nej: „… v zrkadle sa už pýtam: ‚Kto si?‘“ Každý z nás má vraj niekoľko „tvárí“. Som:

  1. to, čo si myslím, že som,
  2. to, čo si myslím, že si druhí myslia, že som,
  3. to, ako ma vidia druhí,
  4. taký, aký som naozaj.

Čítať viac

Humor je korením života (zamyslenie)

Bola som na prechádzke so psom pri rybníkoch. Nádherný jarný deň, svieža zeleň navôkol, biele načechrané obláčiky na belasej oblohe, jar v plnom rozpuku. Žaby kŕkali, kukučka kukala, slávik spieval na plné hrdlo…

Čítať viac

Poriadok musí byť (zamyslenie)

Možno som si myslela, že mám právo a povinnosť stanoviť normy pre svoju rodinu a nútiť ich, aby podľa toho žili. V Al-Anon sa učíme oveľa lepší spôsob.“
– zamyslenie Al-Anon, Deň po dni, 6. september
Dnes ráno som vybuchla. Už zase… Mám rada poriadok, prázdnu kuchynskú dosku, prázdny drez, jednoducho čisto. A vstanem a v kuchyni (už zase!) presný opak. Osoba, ktorá to mala (podľa mňa) upratať, si sedela spokojná v obývačke pri šálke kávy. Zovrelo to vo mne. S buchotom som to začala upratovať. Tichý hlások vo mne sa síce snažil zmierniť moju reakciu, ale príliš sa mu to nedarilo. Keď potom tá osoba prišla, vyhnala ma odtiaľ a začala upratovať, postupne ma hnev prešiel.

Čítať viac

Pustiť sa toho (zamyslenie)

Mačky si potrebujú brúsiť pazúry – vonku o stromy, v interiéri v lepšom prípade o škrabadlá, v tom horšom o sedačky, koberce, deky a pod. Naše nie sú výnimkou, ale tepovač sedačiek ich pochválil, aké sú disciplinované, lebo videl už sedačky v onakvejšom „dokatovanom“ stave. A ešte majú radi mäkké veci, v ktorých môžu prešľapovať a vyzerá to, akoby ich masírovali. Niektorí to vysvetľujú tým, čo to isté robia v detstve ako mačiatka, keď ich ich mama dojčí, zrejme, aby tieklo viac mlieka.

Čítať viac

Poznať sám seba (zamyslenie)

Pozrela som si film To najlepšie ešte len príde o dvoch kamarátoch z detstva. Tento vlastne tragikomický príbeh ma veľmi pobavil i oslovil. V jednej chvíli sa neurotický chemik Arthur v rozhovore zdôveruje Césarovi ohľadom svojho rozvodu:

Žena mi povedala, že ma má veľmi rada, ale nie dostatočne na to, aby so mnou vydržala. Tak som chodil k psychoterapeutovi a ten mi povedal, že aby som bol milovaný, musím poznať sám seba.

Čítať viac

Farby (zamyslenie)

Určite máte svoje „zoznamy vecí“, za ktoré ste vďační. Lebo vždy je za čo ďakovať – trebárs aj za problémy, ktoré nemáme. Ja som si nedávno pridala do toho svojho farby. Ujo Gúgl mi ponúkol video, v ktorom skupina študentov kúpila svojmu farboslepému kamarátovi okuliare, s ktorými môže vidieť farby.

Čítať viac

Kameň a tvoj Boh (zamyslenie)

Kameň. Angličania majú porekadlo, ktoré radí ľuďom žijúcim v sklených domoch, aby nehádzali kamene. My Slováci zase, že kto do nás kameňom, my doňho chlebom (v tejto súvislosti si spomínam, ako sme raz išli na vander a na jednu babku vo vlaku vypadol z batohu čísi tvrdý chlieb rovno na hlavu, tak takto to nebolo myslené).  Tu však budeme hovoriť o vrhaní kameňa v praku v rámci boja proti nepriateľovi.

Čítať viac

Znalosti a prax (zamyslenie)

Už dávnejšie som sa rozprávala s jednou lekárkou a lektorkou a dodnes mi v mysli znejú jej slová:

To, že niečo vieme, neznamená, že to aj robíme.“

Čítať viac