Niekedy sa smejeme Američanom, vraj na každý problém majú každý svojho psychoterapeuta, ale faktom je, že psychoterapia je (nielen) pri probléme spoluzávislosti veľmi užitočná.
Vyrastala som v rodine alkoholika a od malička som vedela, že mám nejaký problém, len som ho nevedela pomenovať. Nejaký čas som chodila k „všeobecnej“ psychologičke. Keď to spätne zhodnotím, musím povedať, že napriek jej snahe som sa v danej oblasti nikam neposunula. Potom som sa od kamarátky dozvedela, že existuje niečo také ako spoluzávislosť a keď som si o tom prečítala knihu Dospelé deti alkoholikov, vedela som už hľadať cielenejšie. Problém bol však v nedostatku takých psychoterapeutov, ktorí sa spoluzávislosti rozumejú – teda minimálne som o nich vo svojom okolí nevedela. Tak som skúsila dve terapeutické skupiny v dvoch mestách a po pár stretnutiach som nakoniec k jednej špecializovanej psychoterapeutke začala chodiť a veľmi mi pomohla.
Teraz by som sa chcela dotknúť problému výberu „vhodného“ terapeuta pre konkrétneho človeka. Sme totiž povahovo rozdielni. Keď som sa rozprávala so známou ohľadom psychoterapeutky, prekvapene vydýchla: „Ty si chodila k nej? Ale veď ona ja taká ***á.“ (Hviezdičky neoznačujú nič vulgárne, len opisné prídavné meno.) Prekvapilo ma to, ja ju tak totiž vôbec nevnímam. Tak som sa jej spýtala: „A ty si chodila ku komu?“ To zase prekvapilo mňa: „Vážne? No, mne ona pripadá veľmi ***á, ja by som pri nej nebola schopná otvoriť sa a byť zraniteľná.“ Teraz nikoho po ľudskej stránke nesúdim, chcem len na príklade zo života ukázať, že tak ako v bežnom živote nám nie každý „sadne“, rovnako nám nemusí sadnúť každý psychoterapeut. A nie je hanbou prejsť k inému, keď zistíme, že ten, ku ktorému sme začali chodiť nám nesedí.
Kdesi som čítala, že sa môže stať, keď narcista začne chodiť k psychoterapeutovi kvôli depresii a tomu sa podarí po pár sedeniach dvihnúť mu náladu a sebavedomie, tak narcistovi sa začne preháňať hlavou, prečo vlastne chodí k takému „niktošovi“, čo mu nie je roven – a prestane chodiť. No, aj terapeuti to majú s nami ťažké :-D.
Individuálky by mohli byť prípravou na chodenie do terapeutických skupín.
Uvedomila som si ešte jednu vec: aká reťaz ľudí sa spojila, aby som sa dostala až k psychoterapeutke, ktorá mi pomohla:
- kamarátka mi dala knihu,
- jej mama ma vzala na stretnutie v jednom meste,
- vedúca tej skupiny ma brávala autom na stretnutia do iného mesta,
- ďalšia známa ma vzala na jedno stretnutie do ďalšieho mesta, dala mi knihu a kontakt na psychoterapeutku v mojom meste,
- psychoterapeutka ma prijala za klientku.
Ďakujem im všetkým a Bohu, že sa mi dostalo pomoci v zmysle 12. kroku: „Daj to ďalej,“ aby som teraz mohla podávať pomocnú ruku ďalej pomocou tohto blogu.
—
⇒ Mohlo by Vás zaujímať:
- Nie každému „sadneš“ (zamyslenie o sebahodnote)
- Terapeutické skupinky (citáty+test+články+adresy)
- Ráchel Bícová: Jak být nablízku lidem s psychickými obtížemi (rozhovor)
- Mgr. Ráchel Bícová: Jak poznat dobrého terapeuta
- V terapii: Potrebujem psychoterapiu? Zázraky nečakajte, zlepšenie kvality života áno (článok)
- V terapii: Ako si vybrať psychoterapeuta? Je online terapia účinná? (článok)