Robiť, robiť, robiť (zamyslenie)

Kúpila som si nový plánovací kalendár. Po celé desaťročie dozadu som si stále kupovala jeden druh, ktorý mi vyhovoval. Tento rok síce mali dizajnovo taký istý, ale väčší: rozpätie hodín bolo namiesto 7 – 16 väčšie – 7–18, aj riadky sú vyššie. Chvíľu som nad ním váhala, ale prevážila moja lenivosť zháňať presne taký, na aký som zvyknutá. Včera som kalendáre vymenila – starý som odložila a nový som postavila na poličku nad počítačom. Neskôr mi naň padol zrak a až tak mnou cuklo: Aký je veľký! Viac miesta pre nové úlohy :-O !

Melancholici vraj majú sklon k veľkým projektom, cítia sa byť k nim priam povolaní. Vždy ma veľa vecí zaujímalo a deň si dokážem tak natrieskať všeličím možným, že sa potom naozaj nemožno čudovať, keď ma prepadne únava. Problém je, že väčšina z toho ma baví.

Našla som tento citát:

Že by bol v tomto pes zakopaný? Spoluzávislosť označujú aj ako posttraumatickú stresovú poruchu (tou trpia napríklad vojnoví veteráni). Lebo život so závislým človekom rozhodne traumou je. Aby sme nemuseli premýšľať nad sebou, svojím životom a pocitmi, niektorí musia mať neustále nejaký hluk v pozadí (rádio, TV, CD…), iní pracujú do úmoru alebo sa dopujú inak (závislosti), aby sa cítili lepšie.

Možno si potrebujeme odpovedať na otázku:

Odpočinku?
Času strávenému s tými, na ktorých nám záleží?
Sebe samým?
Športu?
Chvíli stíšenia?

Známy český psychológ, pán profesor Jaro Křivohlavý povedal:

Žijete pod tyraniou myšlienok o tom, čo všetko musíte spraviť.
Prestaňte si klásť také požiadavky.

Tak hádam sa nám bude dariť lepšie si usporadúvať priority a nezanedbávať svoje zdravie 🙂

⇒ Prečítajte si: