Slovný šalát – načo je narcistovi?

Stretli ste sa niekedy s textom alebo prejavom, ktorý vás načisto zmiatol a nevedeli ste pochopiť jeho význam? Zrejme išlo o „slovný šalát“ – náhodne pospájané slová a frázy bez logickej štruktúry.

Sestru jednej ženy si predvolali na Mestský úrad. Po návrate vraví tej žene: „Vypytovali sa ma, či si duševne v poriadku, lebo im prišla sťažnosť v tvojom mene.“ Zarazene sa spýtala: „Aká sťažnosť?“ „Ťažko povedať. Podpísaný jednostranový list, máš k nim prísť.“ Tak tam išla, dali jej ten list a skúmavo si ju prezreli. Asi v polovici listu sa vrátila na začiatok, pomaličky čítala slovo za slovom a vraví: „Veď to nemá ani hlavy, ani päty.“ Náhodne pospájané nezmyselné vety bez racionálneho významu. Vypytovali sa jej, či sú ostatní doma duševne v poriadku, či to nemohli poslať oni. Takú možnosť poprela. No tým sa to neskončilo. Raz ráno ktosi zazvonil. Za dverami stál muž. Usmiala sa naňho, keď odrazu pozdravil a vytasil policajný odznak. Padla jej sánka. „Dobrý deň, prišiel som, lebo ste napísali sťažnosť.“ Zarazila sa, premýšľala, čo za sťažnosť a kam, potom ho pustila dnu, zobrala ten list a prečítala si adresu príjemcu: Ministerstvo vnútra SR. „No tak toto už je vrchol!“ vybuchla a policajtom trochu myklo. Začala ten list čítať, nemal ani hlavy, ani päty, ako ten predošlý. Veci si vysvetlili, policajta odkázala na Mestský úrad. Súcitne skonštatoval: „Asi vás niekto nemá rád, neviete, kto to je?“ Zavrtela hlavou a on odišiel. Po rozhovore s iným známym policajtom zistila, že takýchto „dopisovačov“ majú viacero. Zrejme sú to nejakí psychicky narušení ľudia.

Príklady slovného šalátu

–pri duševnej poruche:

Veverička tancovala von z rybníka, aby chytila ​​lampu skôr, než zhasne.“
Zelený sveter kráča po chodníku a jemne spieva fialovým stromom.“
Ryba veslovala proti prúdu, aby našla kľúč od strateného pokladu.“

Slovný šalát môže byť písaný alebo hovorený, nie vždy je znakom duševnej choroby. Dá sa použiť aj zámerne ako umelecká alebo rétorická technika.

–pri narcistickom zneužívaní:

Vy: spýtate narcistického partnera, či hovorí so svojou ex.
Odpovie: „Každý hovorí s ľuďmi, čo robia. Nezáleží na tom, či hovorím s bývalkou alebo nie, lebo hovoriť je normálne a každý to robí. Keď sa pýtaš, či som sa rozprával s ex, si ako tvoji kamoši. Vždy ľuďom hovoríš, čo môžu a čo nie. Je to ako keď si mi minulý týždeň povedala, že nechceš mať na večeru hamburgery. Všetko je o tebe a o tom, čo chceš ty.“
Vy: „Dobre, ale ja sa len pýtam, či sa rozprávaš so svojou ex. Môžeš mi odpovedať?
Narcista: „Nemôžeš mi hovoriť, čo mám robiť. Na tvoju otázku som už odpovedal a nebudem sa opakovať. Som rád, že sme si to vyjasnili. Teraz si pozrime tento film a o mojej bývalke už od teba nechcem nič počuť.“

Narcista na počiatočnú otázku neodpovie. Vhadzuje do reči informácie, ktoré s ňou nemajú nič spoločné. Zahmlieva skutočnosť a manipuluje. Nestará sa, čo nás zaujíma, namiesto toho rieši, čo vlastne máme za problém. Hovorí o všetkom, čo vníma ako potrebné na to, aby nás udržal zmätených.

Keď ho po prvej dávke slovného šalátu požiadame, aby odpovedal na otázku, nielenže nám ho naservíruje viac, ešte aj zahlási, že na otázku už odpovedal, a potom utne akúkoľvek ďalšiu komunikáciu. Keďže vieme, že opätovná otázka nepovedie k žiadnej zmysluplnej odpovedi, ani sa neobťažujeme. Najlepšie je skončiť interakciu a nevkladať do diskusie viac energie. A presne to od nás narcista chcel: aby sme sa cítili vyčerpaní a zmätení a nemusel tak niesť za nič zodpovednosť. Vlastne nám práve povedal, že sme mu ukradnutí rovnako ako naše potreby. Slovný šalát je účinný, lebo dopĺňa narcistickú zásobu a zároveň sa my cítime horšie.

Definícia slovného šalátu

Čo je to slovný šalát? Manipulatívna konverzačná stratégia, taktika kruhovej reči.

  • V bežnej reči označuje akýkoľvek zmätený/neprehľadný slovný alebo písomný prejav. Typické sú nezmyselné alebo irelevantné slová a frázy a nejasné spojenia medzi myšlienkami.
  • V psychiatrii označuje neusporiadanú reč a myšlienkové pochody, reťazec slov a fráz bez zmysluplnej alebo súvislej štruktúry u jednotlivcov trpiacich určitými psychickými poruchami.
    .
  • Dnes sa používa aj na opis rečových vzorov narcistov. Hovoria protichodné a nepresné veci, aby nás zmiatli. Je to súčasť ich poruchy a manipulačnej taktiky.

Cieľ narcistického slovného šalátu

Termín „slovný šalát“ zaviedol ako prvý Jackson MacKenzie. Narážal pritom na dialógy o narcistickom zneužívaní. Vo svojej knihe Psychopath Free uvádza, že narcisti používajú diskusie ako kľúčový prostriedok na narušenie identity svojich partnerov. Rozhovor sa točí v kruhu. Ani po hodine z neho nemusí vzísť nič produktívne. Zostávame zmätení. Ba narcista možno ukončil debatu slovami: „Som rád, že sme sa dohodli,“ hoci k žiadnej dohode nedošlo.

Narcista chce dosiahnuť, aby sa rozhovory pre toho druhého nikdy neskončili pozitívne. Touto technikou obmedzuje prístup druhej osoby k informáciám. Nami iniciované rozhovory používa proti nám. Chce nás presvedčiť, že problémom sme my a odopiera nám právo ozvať sa, vyjadriť svoj názor, emóciu alebo myšlienku na margo čohokoľvek, čo robí. Rozhadzuje pritom okolo seba akékoľvek slová, ktoré mu zídu na um, a často to nedáva zmysel. Hovorí jednu vec a potom na ňu nadviaže opačným vyhlásením. Spýtame sa, čo to robí a omotáva, ale len sa nám to vráti a stane sa to prostriedkom na naše znevažovanie a zhadzovanie, až kým to nevzdáme a neprijmeme jeho verziu reality.

Slovným šalátom narcista zahmlieva skutočnosť. Ak potrebuje znovu získať pocit kontroly vo svojom živote, zmiatne nás, takže už nebudeme vedieť, čo je vlastne pravda. Stratíme zo zreteľa, o čom je diskusia a narcista má pocit, že má opäť veci pod kontrolou.

Typické črty/stratégie narcistického šalátu/kruhovej debaty

  • Absolútny nedostatok logiky: z tých nezmyslov šalieme.
  • Točenie sa v kruhu, opakovanie, protirečenia –  počas rozhovoru sme riešili nejaký problém, no o pár minút neskôr o ňom diskutujeme znova, akoby narcista žiadne z našich pripomienok nepočul. Opakovane obhajuje svoje názory.
  • Zdôrazňovanie našich minulých previnení a ignorovanie/ospravedlňovanie si vlastných. Narcista vyzdvihne všetky naše, akokoľvek bezvýznamné prešľapy, len aby odvrátil našu pozornosť a postavil nás do defenzívy. Odkláňa konverzáciu zmenou témy.
  • Blahosklonne povýšenecký a povýšene zhovievavý tón – sme čoraz zmätenejší, keď kruhová konverzácia prejde do iracionálna. Narcista sa správa, akoby nás nepočul alebo nevnímal, čo hovoríme. Keď zareagujeme nahnevane, tvári sa, že sme hysterickí a používa našu reakciu proti nám. Tvrdí, že sa neovládame alebo eskalujeme situáciu.
  • Prehnané zovšeobecňovanie – časté sú výroky na našu adresu „ty vždy…
  • Projekcia a obviňovanie z činov, ktoré urobil on sám, hranie sa na obeť – to, čo sa mu nepáči na sebe, hodí na nás. „To ty si na vine, že na teba jačím, ty si ma k tomu donútil(a)!“ Len čo sa začneme brániť, pozornosť sa presunie preč od toho, čo urobil on.
  • Popieranie a zahmlievanie skutočnosti – v jednu chvíľu niečo povie alebo urobí, v nasledujúcej počujeme: „Ja som nič také nepovedal(a).“ „Ja som to nebol(a).“
  • Narcistická zúrivosť – z odmaskovaného narcistu ide strach, často aj z fyzickej agresie
  • Narcista chce svoju výhru a našu prehru, nie je to o hľadaní riešení a budovaní vzťahu. On/a má pravdu a my nie, nie, nie.

Riešenie týchto stratégií je ťažké, lebo narcista si nevyberie iba jednu, ale plynule prechádza z jednej na druhú v závislosti od našich otázok. Zmätok a iracionalita konverzácie tým len narastá.

Spúšťače – príčiny slovného šalátu

Sú rôzne a zložité. Patria medzi ne psychologické a jazykové faktory:

  • duševné poruchy, napr. schizofrénia alebo bipolárna porucha.
  • narcistická porucha osobnosti.
  • neurologické poruchy – demencia, traumatické poranenie oblastí mozgu zodpovedných za reč a komunikáciu.
  • vedľajšie účinky liekov – najmä tých, čo ovplyvňujú hladinu dopamínu v mozgu.
  • lingvistické faktory – nedostatočná slovná zásoba, slabé jazykové znalosti.
  • užívanie drog – napr. LSD a amfetamíny spôsobujú halucinácie a bludy.
  • extrémny stres alebo emocionálna trauma narúša schopnosť jasného myslenia, čo vedie k nesúvislej reči.

Narcista začne používať slovný šalát, ak ide o veci:

  • pri ktorých má pocit, že je vnímaný ako problém,
  • o ktorých nechce hovoriť, napr. o emóciách, lebo tie považuje za nepríjemné, alebo
  • ak si myslí, že mu hovoríme, že sa mýli.

Obranné mechanizmy spúšťa a zakázané je všetko, čo spochybňuje jeho autoritu, dominanciu, nadradenosť a nároky. Akýkoľvek pokus priviesť ho na zodpovednosť alebo odmietnutie nejakej požiadavky vedie k slovnému šalátu a urážlivým reakciám. Manipuláciou vzdoruje riešeniu reality, ktorá je preňho problematická. Akýkoľvek problém hodí na nás, len aby si zachoval svoj chybný názor.

Narcistické videnie sveta

Pri osobe s poruchou osobnosti sa môžeme dostať do nekonečného kruhu diskusie, lebo nie vždy vidí svet rovnako ako my. Niektorí narcisti si vytvárajú vlastnú realitu: fakty sú diktované tým, ako sa cítia. Je skvelé, ak ich pocity odzrkadľujú našu realitu, vtedy nás budú plne uznávať, oceňovať a hlboko a skutočne milovať. No ak sa ich pocity nezhodujú s našimi, bude to ťažké:

–Ak sa cítia zradení, sme pre nich zradcami.
–Ak sa cítia milovaní, milujú nás.
–Ak sa nás boja, sme podľa nich nebezpeční.

Môžeme buď akceptovať patologický svetonázor, v ktorom sme obviňovaní z „vytvárania problémov rozprávaním“, kým narcista nie je braný na zodpovednosť za zlé skutky, alebo môžeme pokračovať v prehováraní a riskovať ešte väčšie poníženie, vyhrážanie a zneužívanie.

Riešenie problémov vo vzťahoch

Pri zdravom riešení nezhôd chceme dospieť k strednej ceste, ktorá prospeje obidvom stranám. Sme pritom uvedomelí, zdvorilí a komunikujeme otvorene. Ku kompromisom dospievame postupne pri vzájomnom počúvaní a zdieľaní sa. Prítomný je skutočný záujem o druhú osobu a hľadanie odpovedí, hoci je to často ťažké.

Agresívnemu narcistovi chýbajú vlastnosti a stimuly pre spoluprácu a empatiu. Celou bytosťou je zameraný na podporu systému falošnej sebadôvery, ktorý si vytvoril. Vie, že slovný šalát nás vyčerpáva, a presne preto nám ho servíruje. Našu stupňujúcu sa frustráciu používa ako palivo pre svoje ego.

Aké sú pocity po konfrontácii s narcisom?

Zmätenosť, vyčerpanosť a fakt, že sme nič nedosiahli. Postupne sa u nás rozvíja strach spýtať sa na niečo, lebo vieme, že to môže spustiť jednu z týchto konfrontácií, v ktorej môžeme byť napadnutí – alebo dokonca vzťah môže byť uťatý. To je dôvod, prečo nakoniec skončíme fyzicky a duševne vyčerpaní.

Pri hádke sa často snažíme oznámiť, ako sa cítime. No pri napätí vo vzduchu zvykneme namiesto vyjadrenia toho, ako sa cítime, uviesť náš uhol pohľadu, problém alebo udalosť, napr.: „Klamal si mi,“ „Si bezohľadný“ alebo dokonca „Pohŕdam tebou“. Ak po konfrontácii nie sme presvedčení, že sa tá základná emócia, ktorá bola základom našich vyhlásení, vyriešila, zvládla alebo rozpoznala, nie sme spokojní.

Keď máme na problém opačný názor ako narcista, hrabeme sa v tom a donekonečna opakujeme podstatu svojich argumentov. Vedie to k rozhovoru, ktorý sa točí v kruhu a nekončí sa nejakým záverom, jedna alebo obe strany to vzdajú kvôli únave.

Hádka sa často začína kvôli niečomu bezvýznamnému a vyeskaluje do skutočných problémov. Kruhový rozhovor môže trvať hodiny až celý život, v nádeji, že ten druhý nakoniec zmení svoj uhol pohľadu, pochopí, niečo sa naučí, uvidí svoju chybu a uvedomí si, že sa celý čas mýlil. Mnohí to nevzdávame a prechádzame tým zas a znova. Debata sa môže zafixovať na menšie body, zatiaľ čo skutočné pocity zostanú neriešené.

Ako sa vysporiadať s kruhovými debatami

Čomu sa vyhnúť:

  • Nehovorme nič, čo už zaznelo. Neopakujme sa, je to zbytočné.
  • Ak sme už na otázku odpovedali, nevysvetľujme ju, ani na ňu neodpovedajme.
  • Nesprávajme sa iracionálne, napr. nebúchajme dverami a neutekajme.
  • Nesnažme sa hovoriť ako poslední.
  • Nečakajme, kým ten druhý potvrdí vaše pocity.
  • Nesnažme sa presvedčiť ho, aby zmenil názor – jeho pocity, názory a presvedčenia sú jeho.
  • Nesnažme sa manipulovať s jeho pocitmi, vyvolať v ňom pocit viny, ľútosti alebo súcitu.
  • Zamerajme sa skôr na diskusiu o svojich vlastných želaniach a pocitoch, než na opisovanie jeho správania, pocitov alebo činov.
  • Ak chceme rozhovor ukončiť, nečakajme na dohodu alebo konsenzus. Dvaja ľudia môžu dospieť k rôznym zisteniam, interpretáciám a záverom o rovnakých skúsenostiach.

Čo by sme mali urobiť:

  • Rozpoznajme opakujúci sa vzorec. Uvedomme si, že vedieme konverzáciu, ktorá sa len točí v kruhu.
  • Akceptujme, že pocity nie sú vo svojej podstate dobré alebo zlé, sú také, aké sú. Prispievajú k nim okolnosti, emócie, chémia mozgu a ďalšie faktory. Nemôžeme kontrolovať, ako sa cítime, a nemôže za to ani osoba s poruchou osobnosti: je to len normálna reakcia na to, čím si prešla.
  • Zmeňme svoj tón z faktov na svoje pocity. Nehovorme: „Myslím, že klameš.“ To nie je pocit, ale uhol pohľadu. Vyjadrime svoje pocity, povedzme niečo ako „Mám strach“ alebo „Som zranený“. Nemusíme to vysvetľovať. Pri vyjadrení svojich pocitov s nami nikto nemôže nesúhlasiť, bez ohľadu na to, ako veľmi sa snaží. Okrem nás naše pocity nikto nepozná ani nevlastní.
  • Ukončime rozhovor pokojne a dôstojne. Napr. slovami: „Potrebujem pauzu“ alebo „Poďme to riešiť zajtra.“

Zdroje:

  • https://abusewarrior.com/abuse/narcissistic-word-salad/
  • https://abusewarrior.com/mental-health/word-salad/
  • https://www.mindsettherapyonline.com/blog/narcissist-word-salad-example

Pozrite si video: