Trpíte úzkosťou? A trápite sa preto a obviňujete? Ak ste kresťan, nemalo by vám azda stačiť, aby ste si privlastnili Božie zasľúbenia a povzbudenia, zo srdca im uverili a držali sa ich zubami-nechtami? Nie je znakom nevery, keď vyhľadáte lekársku pomoc? Veď Boh je všemocný.
Ako podrobne rozoberá Bessel van der Kolk vo svojej knihe Telo si pamätá (alebo v češtine Tělo sčítá rány), tí, čo prekonali nejakú traumu, napr. detstvo v rodine so závislosťou, týraním alebo zanedbávaním, prípadne incest, znásilnenie alebo šikanu, môžu trpieť posttraumatickou stresovou poruchou. Neboli na vine, ale ich staré ja je preč. Už sú iní. Trauma mení spôsob myslenia a spracovanie vnemov mozgom. Stačí najmenší spúšťač a do krvi sa vyplaví obrovské množstvo stresových hormónov; ich hladina neklesne a nevráti sa na normálnu úroveň, ani keď nebezpečenstvo pominulo. Výsledkom je chronická nadmerná ostražitosť, čiže stále sú v strehu, čo zlé sa stane.
Ako je to teda s úzkosťou? Podľa spisovateľa Maxa Lucada (kniha O nič ustarostení)
- strach hrozbu vidí a kričí „Ujdi!“ alebo „Zaútoč!“
- úzkosť si hrozbu predstavuje a premýšľa „Čo ak?“, sme pri nej skľúčení a negativistickí. Bolí nás hlava, chrbtica, sánka, stúpa nám tlak a myká okom…
Lenže pozor:
pri PTSP si úzkosť predstavuje aj to,
čo sa naozaj STALO a stále si to pripomína.
Znovu pociťujeme strach, bezmocnosť, smútok.
Tu nepomôže rada:
„Veď sa netráp, trápením nič nenapravíš.“
Nie, úzkosť nie je hriech, ale môže nás nútiť k opilstvu alebo prejedaniu a nielen nám so sebou, ale aj druhým je s nami ťažko, lebo sme zúriví a prenášame na nich svoj pesimizmus a obavy.
Max Lucado uzatvára dilemu kresťanov na s. 22 takto:
„Niektorí z vás zažijú Božie uzdravenie
iba s pomocou terapie a/alebo liekov. …
Proste Boha, aby vás priviedol
k dobrému terapeutovi alebo lekárovi,
ktorý vám poskytne potrebnú liečbu.“
Boh nás miluje, to dokázal už nespočetnekrát. A pomáha nám. To on dal múdrosť lekárom, aby vedeli pacientom pomôcť, a výskumníkom, aby vedeli vynájsť lieky, ktoré môžu priniesť úľavu pri psychickom a následne i telesnom utrpení, lebo somatika robí svoje. Každopádne popri užívaní liekov treba riešiť aj príčinu problémov, nielen symptómy. Pri trpezlivom uzdravovaní sa z traumy môžeme nájsť novú silu, nádej a odvahu. Nový život. Možno začneme „len“ tým, že ráno vylezieme z postele, napriek svojim pocitom a veciam, ktoré nás desia.