„Nikto predsa neprišíva záplatu z novej látky na staré šaty. Veď taká výplň natrhne šaty a diera sa len zväčší. Ani nové víno nenalievajú do starých mechov, lebo mechy sa roztrhajú a aj víno vytečie, aj mechy sa zničia. Nové víno však vlievajú do nových mechov a zachová sa oboje.“ (Matúš 9,16-17)
—
Nedávno som v jednej videoprednáške počula čosi v tom zmysle, že v dnešnej dobe stále počúvame len o zmene a raste – a rásť a meniť sa vlastne nemusíme, lebo je toho už beztak na nás priveľa. Faktom je, že zo zmeny a rastu vytvorili celú vedu (na ktorej sa aj v poradenstve skvelo zarába) a asi nám to už aj lezie na nervy, lebo sme už beztak preťažení. Spomínam si, ako nás prednáškami o zmene poúčali vo firme pri prechode na nový informačný systém, aby ľudí trochu motivovali a prezentovaním kladov zbavili strachu z nového a neochoty vyvíjať snahu.
—
Faktom je, že ak budeme robiť stále to isté, rovnaké budú aj výsledky – a to je istá cesta k šialenstvu, ako sa vraví. Keď Thomas Edison vymýšľal žiarovku, urobil stovky pokusov s rôznymi druhmi materiálov. Pri každom pokuse niečo zmenil a potom sa pozrel na výsledky. A bola z toho žiarovka.
—
Nechce sa nám z pohodlia toho, čo poznáme, aj keď nám to nefunguje a nadávame na to. V konečnom dôsledku je na rozhodnutí každého z nás, čo si vyberieme. To staré, v čom nám nie je ani trochu dobre, ale to nové, čo sľubuje pozitívnu zmenu.