… nielen pre spoluzávislých:
V jednom článku som si prečítala:
Miestni na hygienu príliš nedajú. Žijú v žalostných podmienkach, obklopujú ich tony odpadkov, výkaly na cestách, ale aj potkany.
„Tu nikdy nebude lepšie,“ povedal nám jeden z obyvateľov osady.
Paul Babiak a Robert D. Hare uvádzajú vo svojej knihe Hadi v oblecích, že psychopat používa na svojej ceste k moci v rámci firmy 5 fáz:
Zdá sa, že po traumatickom zážitku prechádza ľudský systém sebazáchovy do stavu permanentnej ostražitosti, akoby sa mohlo nebezpečenstvo kedykoľvek vrátiť.
(Judith Lewis Hermanová)
Spájame si ho väčšinou s vojakmi, ktorí sa vrátili z bojových misií, napr. v Afganistane.
Zasmiala som sa nad týmto textom na obale knihy Zaříkavač nemocí (Lidové noviny 2014) od Jana Hnízdila:
„Když jsem před lety navštívil psychiatra, aby zjistil, jestli je moje chování normální, paní doktorka mi pověděla, že trpím směsicí grafomanie, spasitelského komplexu, aktivismu, naivismu, idealismu, exhibicionismu, občasných depresí i dalších duševních nemocí a osobnostních poruch. Prášky mi tehdy žádné nedala. Prý moje články ráda čte a bylo by škoda mne tlumit.“
Otestujte sa TU.
Urobte si test TU.
Trpíte úzkosťou? A trápite sa preto a obviňujete? Ak ste kresťan, nemalo by vám azda stačiť, aby ste si privlastnili Božie zasľúbenia a povzbudenia, zo srdca im uverili a držali sa ich zubami-nechtami? Nie je znakom nevery, keď vyhľadáte lekársku pomoc? Veď Boh je všemocný.
Pomocou trojice strach-povinnosť-vina (SPV) udržiavajú narcisti svoje obete v akejsi hmle (FOG), takže nevidia, ako sú ich emócie zneužívané proti nim. Emocionálne ich vydierajú, aby pochybovali o svojom úsudku a vnímaní, čím sa dostávajú pod úplnú kontrolu narcistu.
Keby narcisti o niečo požiadali priamo, vlastne by nás prosili o „láskavosť“, za ktorú by nám boli zaviazaní a museli by nám ju oplatiť, a to predsa nejde (na to, čo žiadajú, majú beztak nárok a basta).
Narcista pri svojej manipulácii využíva všetko, čo o nás vie. Zneužije našu vinu, súcit, morálku, náboženské presvedčenia, všetko, čo je pre nás dôležité, čestnosť, čokoľvek.
Dočítala som knihu Kvety pre Algernona od Daniela Keyesa. Je to smutný príbeh mentálne postihnutého (pardón za výraz – debila) Charlieho Gordona s IQ 68. Po úspešnom pokuse na myšiakovi Algernonovi podstúpi operáciu na zvýšenie svojej inteligencie. Dovtedy ho ľudia mali radi, len keď im dovolil, aby sa na ňom smiali. No keď raz bude múdry, konečne ho prijmú ako normálneho človeka a bude viesť normálny život – teda prinajmenšom si to myslel. Koniec je smutný a človeku je Charlieho ľúto.
