… nielen pre spoluzávislých:
Ako plynie čas, možno si prestávame všímať, čo všetko už tolerujeme a znášame. Chlácholíme sa, že to nie je také zlé. Keby nič iné, dané peklo je nám aspoň známe, prečo by sme sa mali pustiť neprebádanou cestou?
Pozrela som si reláciu o majiteľke kocúra, ktorá ním bola tyranizovaná. Počujete dobre: nádherný snehobiely kocúr s jedným žltým a jedným modrým okom týral svoju paničku 12 rokov. Alebo skôr: panička sa ním nechala tyranizovať?
Žijeme v nepokojnej dobe. Už som spomínala, že mi veľmi pomáha Modlitba vyrovnanosti, aby som sa nesnažila mať pod kontrolou to, čo pod ňou jednoducho nemám.
Nikdy by sme sa nemali trápiť nad 2 vecami:
Kúpila som si nový plánovací kalendár. Po celé desaťročie dozadu som si stále kupovala jeden druh, ktorý mi vyhovoval. Tento rok síce mali dizajnovo taký istý, ale väčší: rozpätie hodín bolo namiesto 7 – 16 väčšie – 7–18, aj riadky sú vyššie. Chvíľu som nad ním váhala, ale prevážila moja lenivosť zháňať presne taký, na aký som zvyknutá. Včera som kalendáre vymenila – starý som odložila a nový som postavila na poličku nad počítačom. Neskôr mi naň padol zrak a až tak mnou cuklo: Aký je veľký! Viac miesta pre nové úlohy :-O !
Milujem prechádzky v každom ročnom období. Rada pozorujem vtákov, stromy, kvety, oblohu… A v poslednom čase ma zaujali práve stromy, ich rôznorodé tvary. Neviem prísť na chuť tým moderným odrodám, čo pripomínajú palice ťahajúce sa do výšky, ktoré nevrhajú žiadny tieň, ale pred naším obchodom ma milo prekvapilo, že dokonca i na takom pahýli si vtáci dokážu urobiť hniezdo. Teraz na začiatku zimy vidno rôzne bobule na stromoch: šípky, trnky, ružovo-oranžové srdiečka bršlenu, korálky na lipách a jaseňoch, guľôčky na platanoch, červené bobule dráču, oranžové jarabiny… Každý strom má svoju špecifickú krásu, aj keď listy už opadali. Stačí otvoriť oči doširoka a vedome si ju všímať, počúvať čipčanie sýkoriek, ale hoc aj obyčajné vrabčie čvirikanie.
