„Pravdou je, že trpiaceho človeka ľudia ľutujú. Niet sa čo diviť, že ten potom toto ľutovanie prevedie na sebaľutovanie. Narieka nad „svojím osudom“, nad tým, čo sa mu prihodilo a čo ho postihlo. Aj toto sebaľutovanie ovplyvňuje negatívne postoj pacienta. Môže sa dokonca stať, že ten sa nakoniec začne vyžívať v tom, „aký som to ja chudák“ a hnevá sa na ľudí, ktorí ho chcú povzbudiť a pomôcť mu dostať sa z beznádejného postoja.“ (Jaro Křivohlavý: Mít pro co žít, s. 81)
Zamyslenia
Hnev (zamyslenie)
Prečo sa spoluzávislí tak boja nahnevaných ľudí?
Vždy sa musím smiať pri spomienke na reakciu mojej kamarátky na svojho nahnevaného šéfa. Všetci sa ho vo firme báli. Raz tak vyšiel na chodbičku medzi kanceláriami a začal strašne nadávať. Všetci zaliezli „do úkrytu“ do svojich kancelárií a krčili sa nad stolmi.
Ignorovanie reality (zamyslenie)
Ha, práve som sa „vyřádila“ v záhradke, duša v páperí. Burina vytrhaná, suché časti rastlín ostrihané… Dnes som sa pustila aj do takej veľmi prefíkanej burinky, ktorá neviem, ako sa volá a v podstate sa mi páči. Sú to také malé trojlístky s drobnými žltými kvietkami – a pod touto nežnou krásou sa v hĺbke skrýva spleť hrubých koreňov,
Presunutie pocitov/reakcií (zamyslenie)
Pred vchodom do bytovky ma oslovila mladá žena. Bola tam aj s manželom, ktorý držal na rukách dievčatko. Bola veľmi milá, chcela vedieť, či v našom vchode býva jedna rodina, vraj by od nich chcela kúpiť pozemky, lebo si chcú postaviť dom. Položila mi zopár otázok, odpovedala som a narastala vo mne nevôľa. Napokon som jej povedala, že je už nechcem dávať viac informácií. Zazvonila im. Až dodatočne, s odstupom niekoľkých hodín som si naplno uvedomila, v čom bol problém a odkiaľ tá nevôľa voči nej pramenila:
Hranice (zamyslenie)
Hranice nás chránia pre:
- zlými vzťahmi a
- ľuďmi
– proti tým sa treba vymedziť. A aj dobrej kamarátke/kolegovi môžem povedať NIE a stále zostať dobrou kamarátkou a kolegyňou.
Chyby (zamyslenie)
Mravčenie v žalúdku, keď sa niečo pokazí. Neochota skúsiť to znova.
Naučili nás báť sa chýb: najprv v škole a potom v práci. Často sa nehľadá riešenie vzniknutého problému, ale iba vinník.
Odpustenie (zamyslenie)
V živote vraj musíme odpustiť
- sebe,
- druhým,
- Bohu.
Odpustenie je dar, ktorý dávame sami sebe.
Obviňovanie (sa) (zamyslenie)
Vraj „ten, kto stále viní len druhých, bude veľa trpieť“. Na jednej strane je to tak, lebo hoci si vinu nepriznajú, dôsledky pocítia a možno sa len čudujú, prečo sa im („úbohým obetiam“) stále dejú zlé veci – a neuvedomujú si, že dôvodom je ich správanie. No je to i tak, že niektorí ľudia nemajú pri tomto spôsobe života žiadne stresy, lebo sú takí „easy-going“, že ignorujú následky svojej nezodpovednosti a sú im šuma-fuk, plávajú si životom