Bola som na jednej porade. Riešili problém s istým toxickým človekom. Keď po jednej otázke vo svojej odpovedi zjavne zaklamal a kompetentní sa s tým uspokojili, respektíve ho nemali ako usvedčiť, sebavedome sa sám pre seba víťazoslávne usmieval. Bol si istý v kramflekoch, mal silnú podporu v podobe lietajúcich opíc. Pozerala som sa naňho a bola som naozaj nahnevaná – a zrejme to bolo aj vidno. Asi zacítil môj pohľad, lebo sa pozrel na mňa. Jeho spokojný úsmev sa mihom oka zmenil na výstražný nenávistný pohľad plný zloby. Ostatní debatovali, nikto si to nevšimol. Akoby vravel: „Na mňa si daj pozor, dievča.“ Odvrátila som zrak, načo nasávať jeho toxické emócie. V niektorých situáciách nie je možné byť víťazom. Niektoré bitky sú v danej chvíli vopred prehrané a nezapájať sa je v danej situácii jediným riešením v záujme vlastnej ochrany.
To nie je môj cirkus,
to nie sú moje opice.
(poľské príslovie)
Spomínam si, ako sa známa snažila istému človeku prehovoriť do duše. Dobrosrdečne mu povedala okrem iného toto: „Chýba ti pokora.“ A vo svojom príhovore plynule pokračovala, kým dotyčný sa bez slova otočil na päte a odišiel. Nechápavo sa zasekla uprostred vety. Aj nijaká odpoveď je odpoveď 