Pobavil ma článok o jednom 50-ročnom opitom Turkovi. Po popíjaní s kamarátmi zablúdil cestou domov v lese a keď neprišiel včas domov a nevedeli sa s ním spojiť, dali po ňom vyhlásiť pátranie. Dotyčný sa nejakým činom pridal na niekoľko hodín k pátracej akcii s kopou dobrovoľníkov, až kým už mierne vytriezvený nezistil, že hľadá sám seba… Svitlo mu vtedy, keď začali volať jeho meno, tak sa zo stredu skupiny ozval: „Tu som!“ Keby ste chceli tohto sympatického beťára vidieť, tu zverejnili fotku.
Aj pri uzdravovaní zo spoluzávislosti hľadáme sami seba, hoci v prenesenom zmysle slova. Spod nánosov naučených reakcií a správania sa snažíme vydolovať človeka, akým sme pôvodne mali byť. Nikdy nie je neskoro stať sa ním.
Ron Atchinson: NIE JE PRÍLIŠ NESKORO
Nie je príliš neskoro… povedal anjel.
Hoci je na svete neporiadok…
Hoci už nie si až taký mladý…
Hoci si urobil chyby a bál si sa
Nie je príliš neskoro…
A potom som uvidel svet očami toho anjela…
Videl som farby, ktoré môžem namaľovať
Mosty, ktoré môžem postaviť
Životy, ktorých sa môžem dotknúť
Sny, ktoré sa ešte môžu uskutočniť
A zrazu mi bolo jasné…
Že nie je príliš neskoro
Program 12 krokov vnímam pri tomto hľadaní a nájdení ako užitočnú pomôcku. Kroky nám pomáhajú pustiť sa po ceste sebapoznania k zdravému vzťahu so sebou i druhými. Napríklad taká inventúra (4. krok), pri ktorej hľadáme svoje povahové chyby, náprava vykonaných krívd (9. krok), to všetko nám pomáha, aby sme s pomocou svojej Vyššej moci (tou môže byť Boh, svojpomocná skupina, sponzor, kamarát…) vo vzťahoch robili čo najmenej prešľapov, lebo tie nás vedú k rôznym závislostiam, nutkaniam a obsesiám, aby sa nám uľavilo z následných zlých pocitov.
Na tej 12-krokovej ceste je pekné i to, že okrem svojich chýb začíname vnímať na sebe aj dobré stránky. Nachádzame pokoj a vyrovnanosť.
Pomáha nám pri tom naša Vyššia moc (svojpomocné skupiny Al-Anon, Alateen, CoDA, DDA – prekliky na ich webky nájdete aj na tejto stránke, buď v pravom pruhu alebo dolu; sponzori). Hľadáme sami seba v skupine / s človekom, od ktorej/ého sa nám dostáva podpory, posily, útechy.
V súvislosti s hľadaním som si spomenula aj na rajskú záhradu, kde sa Boh každý večer stretával s Adamom a Evou a rozprávali sa. No po zjedení zakázaného jablka sa blízkosť a dôvera medzi nimi vytratila. Skryli sa medzi stromy záhrady. No Boh prichádza a hľadá ich:
Hospodin, Boh, zavolal na človeka a opýtal sa ho:
„Kde si?“ (1Moj 3,9).
Boh vie, čo spravili. Vie, že prestúpili jeho príkaz a boja sa, čo bude. No napriek tomu ich hľadá. A aj dnes hľadá človeka. Hľadá mňa i Teba.
„Ak ste v živote nezažili vzťah plný láskyplnej starostlivosti, zrejme ani nevnímate, že by vám Boh bol nablízku. Necítite jeho lásku, ani to, že vás prijal. … On túži natiahnuť ruku, nadviazať s vami kontakt. Nie preto, aby sa uistil, že kráčate po tej správnej ceste. Chce sa s nami deliť o svoju lásku, radosť zo vzájomného spoločenstva. Chce nás pozdraviť ako priateľov, nie nás viesť ako nejaké stratené dieťa. Len vďaka tomuto vrúcnemu priateľstvu môžeme kráčať správnym smerom.“ (Steven Mosley)
Každý môže nájsť priateľstvo s Vyššou mocou, ktorú si vyberie, a vďaka jej láske, pomoci a podpore kráčať po ceste k uzdraveniu zo spoluzávislosti. Otázka znie:
Hľadám a chcem sa dať nájsť?
→ Prečítajte si tiež:
- Poznať sám seba (zamyslenie)