Katastrofické myslenie

od autora:

(Nielen) Pre spoluzávislých sú typické

  • zlé predtuchy,
  • očakávanie toho najhoršieho alebo
  • vytváranie a prehrávanie si katastrofických scenárov v hlave.

V tomto článku si o tom prečítame pod 3 termínmi:

  • katastrofické myslenie,
  • negatívne prednastavenie,
  • okliešťovanie radosti zlou predtuchou.

(1) KATASTROFICKÉ MYSLENIE

Píše o ňom aj Melody Beattieová vo svojej „klasike“ Koniec spoluzávislosti:

  • Mnoho terapeutov uznáva, že medzi tým, čo si myslíme, a tým, ako sa cítime, je priama súvislosť. Existujú tu spojitosti. Naše myšlienky ovplyvňujú naše pocity, niekedy ich vyvoláva a udržiava náš nepresný alebo neprimeraný spôsob myslenia: ak si myslíme, že niečo je hrozné, nikdy sa to nezlepší a nemalo by to tak byť, budeme mať intenzívne pocity: nazýva sa to katastrofické myslenie. Preto je dôležité, aby sme skúmali myšlienky, ktoré sprevádzajú naše pocity. Ujasnite si ich. Ak sú neprimerané, viete, čo máte robiť.
  • Cítime neoprávnené pocity hnevu spôsobené naším reaktívnym, katastrofickým spôsobom myslenia.

(2) NEGATÍVNE PREDNASTAVENIE

„99 % toho, čoho sa bojíme, sa nikdy nestane…“

O negatívnom prednastavení píše Oldřich Wagenknecht vo svojej knihe Pomozte zachránit mé manželství (3. diel. Výňatky zo ss. 54-58. Vydal Bohumil Jedlička, Orličky. 2019. 1. vydanie):

  • … jej boľavú dušu bolo treba čo najskôr ošetriť. Potrebuje oslobodiť od svojich nahromadených a v mysli vygenerovaných strachov, ktoré sa tak dobre vytvárajú v človeku, ktorý nemá vnútorný pokoj a je vydaný napospas svojmu negatívnemu prednastaveniu. … človek očakáva negatívny vývoj svojho problému napriek tomu, že k tomu niekedy ani nemá žiadne relevantné dôvody. Ale akoby si hýčkal svojho negativistického koníčka a mal záľubu vo vytváraní negativistických scenárov, stále viac sa oddáva tomu, čo neodpovedá aktuálnej realite. Ak nepríde nejaký obrat, taký človek je vystavený nebezpečenstvu, že bude vytvárať nové a nové negatívne a niekedy aj nenávistné scenáre, ktoré ho časom ovládnu natoľko, že bude úplne mimo realitu, len v zajatí svojich negatívnych predstáv. Ak takému človeku niekto nepomôže, obvykle svojmu situačnému negativizmu prepadá do tej miery, že musí vyhľadať psychiatrické ošetrenie.
  • … ľudské utrpenie v duši je vlastne veľmi často spôsobené negatívnym prednastavením a teda nedostatkom vnútorného pokoja, ktorý by ten negatívny stav mysle potlačil. … Pohárik vína sa občas javí ako ten najlepší nápad, ale … z dlhodobého hľadiska môže alkohol duševný stav skôr zhoršiť a viesť až k zdravotným či psychickým problémom … i k alkoholizmu. To všetko má taktiež svoj podiel na vzhľade tváre a tá je potom obzvlášť dehydratovaná a vráskavá. Tým utrpí vizáž a žena vyzerá byť staršia…

(3) OKLIEŠŤOVANIE RADOSTI ZLOU PREDTUCHOU

Tento termín používa Dr. Brené Brownová vo svojej knihe Síla zranitelnosti; ide o je akýsi paradoxný des, ktorý blokuje radosť v našom živote:

  • Naozaj cítiť radosť je pravdepodobne zo všetkých emócií najťažšie. Prečo? Lebo keď stratíme schopnosť či ochotu byť zraniteľní, radosť sa stáva niečím, k čomu pristupujeme so značne neblahým tušením. K tomuto posunu od toho, keď naše mladšie ja vítalo radosť s čírym potešením, dochádza pomaly a mimo nášho vedomia. Zdá sa, že ani nevieme, že k nemu dochádza a prečo. V kultúre silného nedostatku – v ktorej nikdy necítime dostatok bezpečia a istoty – môže byť radosť vnímaná ako pasca. … „Darí sa mi dobre a cítim sa dobre. Do kelu, to je zle. Naozaj zle! Určite za rohom číha nejaká pohroma.“ … Neustále očakávame skazu. (s. 99).
  • Okliešťovanie radosti zlou predtuchou ako metóda minimalizovania zraniteľnosti … siaha od „prehrávania tragédie“ až po „trvalé sklamanie“. (s. 101)
  • … doslova si pestujeme zničenosť alebo nikdy nevychádzame zo sklamania, ktoré sme si sami zvolili.“ (s. 102)

AKÉ JE RIEŠENIE

Tu spomenieme trojaké. Podľa:

— Melody Beattieovej je to korekcia myslenia:

  • Všetci máme právo na svoje vlastné názory. … Dokážeme myslieť racionálne. Sme schopní posudzovať sami seba aj svoje myšlienky, takže môžeme korigovať svoje myslenie, keď sa stane iracionálnym alebo katastrofickým.
  • Niekedy je potrebné zmeniť spôsob myslenia a tak zvládnuť svoje pocity. … Možno budeme musieť zmeniť svoje katastrofické myslenie, ako napríklad: „Strašne sa bojím a som smutná, pretože sa mi rozbilo auto a to je koniec sveta.“ Oveľa primeranejšie a presnejšie je povedať si: „Som smutná, pretože sa mi rozbilo auto.“

Negatívnym myšlienkam nezabránime,
aby nám krúžili okolo hlavy,
ale nemusíme im dovoliť,
aby si na nej urobili hniezdo.

— Oldřicha Wagenknechta je to viera v Božiu starostlivosť:

  • Boh nám rozumie, chápe nás, že sa potrebujeme učiť veriť mu. Učiť sa veriť aj v situáciách, keď ešte nemáme viditeľné dôkazy o tom, že sa veci posúvajú podľa našich predstáv, učiť sa, že „milujúcim Boha všetky veci napomáhajú k dobrému“ (Rimanom 8,27). Ako veriaci ľudia hľadáme viditeľný dôkaz toho, že sa udalosti budú odohrávať tak, ako si to prajeme, ale namiesto toho dostávame uistenie, že sme v Božej starostlivosti. A hoci neprichádza to, čo chceme, nič to nemení na tom, že sme Boží synovia a dcéry a že nás Boh miluje a nenechá nás zahynúť. Lenže my ľudia často kvôli temným mrakom nízkej oblačnosti prestávame veriť, že nad nimi svieti slnko.

  • Ľudská psychika je schopná znášať rôzne záťaže. A z hľadiska záťaže pre ľudskú psychiku nezáleží ani tak na tom, aký vážny je problém, ale na tom, aký je náš postoj k nemu. Je na nás, aby sem sa na základe našich skúseností postupne naučili tým novým postojom. A k tomu nám pomáhajú Božie pohladenia pomocou textov a príbehov, ktoré sa nachádzajú v Biblii. Sú to verbálne uistenia o Božej starostlivosti pre nás. A je úžasné, že to, čo tam je napísané, môžeme vztiahnuť i na seba a je to veľký dôvod k radosti, že koniec tmavého tunelu, ktorým práve prechádzame, príde, hoci svetlo ešte nevidíme. … veľkým prínosom je text 112. žalmu o tom, že Boží človek sa nemusí báť zlej správy, lebo jeho srdce pevne dúfa v Hospodina. S takou Božou výbavou sa môžeme priblížiť k tomu, čomu sa hovorí „psychický blahobyt“. V Biblii nájdeme veľké množstvo takých miest, cez ktoré nás Boh povzbudzuje a dáva nám protiváhu k nášmu negatívnemu prednastaveniu.

    • Židom 4,15.16: „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by s nami nemohol súcitiť v našich slabostiach, ale veľkňaza, ktorý vo všetkom prešiel skúškami podobne ako my, avšak bez hriechu. Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas.“
      .
    • Izaiáš 43,1.2: „Neboj sa, veď som ťa vykúpil. Zavolal som ťa po mene, ty si môj. Keď budeš prechádzať cez vody, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa. Keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň ťa nespáli.“
      .
    • Filipským 4,6.7: „Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“

..

— Brené Brownovej je to vďačnosť a radosť:

  • Šťastie je emócia, ktorá sa spája s okolnosťami.
    Radosť je duchovný spôsob aktívneho zapojenia vo svete, súvisiaci s prejavovaním vďačnosti.
    … vďačnosť môže byť prostriedkom proti okliešťovaniu radosti zlou predtuchou. (s. 103)
  • Áno, otvárať sa radosti nie je pohodlné.
    Áno, naháňa to strach.
    Áno, stávame sa pritom zraniteľnými.
    Ale vždy, keď si dovolíme vydať sa napospas radosti a celkom sa do týchto chvíľ ponoriť, posilňujeme svoju odolnosť voči hanbe a pestujeme nádej. Radosť sa stáva súčasťou toho, kým sme, a keď sa deje niečo zlé – a to sa stáva – sme silnejší. (s. 105).

— Dalea Carnegieho:

  • Keď už naozaj hrozí niečo zlé, zmierme sa s najhoršou alternatívou a aktívne pracujme na jej vylepšení.

.

Čo si teda dnes vyberieme?
Strach zo zlého, ktoré číha za rohom,
alebo vďačnosť a radosť?

—

Môj Bože a Otče, keby som nepoznal Teba, čo by som mal na nebi a na zemi? Čo by ma tešilo, keby som to nebol prijal ako dar od Teba? Čo by ma potešovalo, keby som sa nespoliehal na Teba? Keby som sa nenaučil modliť sa k Tebe, kam by som sa obrátil so svojou prosbou a vďakou? Ale ja Ťa poznám. Viem, že si pri mne, kdekoľvek sa nachádzam.
Keď moje vnútro znepokoja zlé predtuchy, chcem sa utiekať k Tebe, aby sa mi srdce utíšilo. Keď moje sily ochabujú, keď mi zlyháva myseľ, chcem sa utiekať k Tebe, aby som opäť nadobudol silu do práce i utrpenia.
Ty si naše útočisko v radosti i bolesti. Nauč nás modliť sa.
(Jakob Peter Mynster)

⇒ Mohlo by Vás zaujímať: