Katastrofické myslenie

od autora:

(Nielen) Pre spoluzávislých sú typické

  • zlé predtuchy,
  • očakávanie toho najhoršieho alebo
  • vytváranie a prehrávanie si katastrofických scenárov v hlave.

V tomto článku si o tom prečítame pod 3 označeniami:

  • katastrofické myslenie,
  • negatívne prednastavenie,
  • okliešťovanie radosti zlou predtuchou.

(1) KATASTROFICKÉ MYSLENIE

Píše o ňom aj Melody Beattieová vo svojej „klasike“ Koniec spoluzávislosti:

  • Mnoho terapeutov uznáva, že medzi tým, čo si myslíme, a tým, ako sa cítime, je priama súvislosť. Existujú tu spojitosti. Naše myšlienky ovplyvňujú naše pocity, niekedy ich vyvoláva a udržiava náš nepresný alebo neprimeraný spôsob myslenia: ak si myslíme, že niečo je hrozné, nikdy sa to nezlepší a nemalo by to tak byť, budeme mať intenzívne pocity: nazýva sa to katastrofické myslenie. Preto je dôležité, aby sme skúmali myšlienky, ktoré sprevádzajú naše pocity. Ujasnite si ich. Ak sú neprimerané, viete, čo máte robiť.
  • Cítime neoprávnené pocity hnevu spôsobené naším reaktívnym, katastrofickým spôsobom myslenia.

STAROSTI zriedkakedy pomôžu zajtrajšku,
no odvedú skvelú prácu pri kradnutí dneška.

(Roman Price)

Ľudí neprivádzajú do šialenstva zážitky dnešného dňa,
ale premýšľanie o tom, čo sa stalo včera
a obavy z toho, čo sa stane zajtra.

(Robert Jones Burdette)

Nebuďte teda ustarostení o zajtrajšok,
lebo zajtrajšok sa o seba postará.
Každý deň má dosť vlastného trápenia.

(Matúš 6,34)

(2) NEGATÍVNE PREDNASTAVENIE

„Pán doktor, mne to strachovanie sa funguje!
99 % vecí, ktorých som sa bál,
sa nikdy nestalo!“

Mám 99 problémov a 86 z nich sú načisto vymyslené scenáre v mojej hlave, kvôli ktorým sa bez absolútne žiadneho logického dôvodu stresujem.

O negatívnom prednastavení píše Oldřich Wagenknecht vo svojej knihe Pomozte zachránit mé manželství (3. diel. Vydal Bohumil Jedlička, Orličky. 2019. 1. vydanie):

… jej boľavú dušu bolo treba čo najskôr ošetriť. Potrebuje oslobodiť od svojich nahromadených a v mysli vygenerovaných strachov, ktoré sa tak dobre vytvárajú v človeku, ktorý nemá vnútorný pokoj a je vydaný napospas svojmu negatívnemu prednastaveniu. … človek očakáva negatívny vývoj svojho problému napriek tomu, že k tomu niekedy ani nemá žiadne relevantné dôvody. Ale akoby si hýčkal svojho negativistického koníčka a mal záľubu vo vytváraní negativistických scenárov, stále viac sa oddáva tomu, čo neodpovedá aktuálnej realite. Ak nepríde nejaký obrat, taký človek je vystavený nebezpečenstvu, že bude vytvárať nové a nové negatívne a niekedy aj nenávistné scenáre, ktoré ho časom ovládnu natoľko, že bude úplne mimo realitu, len v zajatí svojich negatívnych predstáv. Ak takému človeku niekto nepomôže, obvykle svojmu situačnému negativizmu prepadá do tej miery, že musí vyhľadať psychiatrické ošetrenie.

… ľudské utrpenie v duši je vlastne veľmi často spôsobené negatívnym prednastavením a teda nedostatkom vnútorného pokoja, ktorý by ten negatívny stav mysle potlačil. … Pohárik vína sa občas javí ako ten najlepší nápad, ale … z dlhodobého hľadiska môže alkohol duševný stav skôr zhoršiť a viesť až k zdravotným či psychickým problémom … i k alkoholizmu. To všetko má taktiež svoj podiel na vzhľade tváre a tá je potom obzvlášť dehydratovaná a vráskavá. Tým utrpí vizáž a žena vyzerá byť staršia…

Výňatky zo ss. 54-58.

(3) OKLIEŠŤOVANIE RADOSTI ZLOU PREDTUCHOU

Tento termín používa Dr. Brené Brownová vo svojej knihe Síla zranitelnosti; ide o je akýsi paradoxný des, ktorý blokuje radosť v našom živote:

Naozaj cítiť radosť je pravdepodobne zo všetkých emócií najťažšie. Prečo? Lebo keď stratíme schopnosť či ochotu byť zraniteľní, radosť sa stáva niečím, k čomu pristupujeme so značne neblahým tušením. K tomuto posunu od toho, keď naše mladšie ja vítalo radosť s čírym potešením, dochádza pomaly a mimo nášho vedomia. Zdá sa, že ani nevieme, že k nemu dochádza a prečo. V kultúre silného nedostatku – v ktorej nikdy necítime dostatok bezpečia a istoty – môže byť radosť vnímaná ako pasca. … „Darí sa mi dobre a cítim sa dobre. Do kelu, to je zle. Naozaj zle! Určite za rohom číha nejaká pohroma.“ … Neustále očakávame skazu.

(s. 99)

Okliešťovanie radosti zlou predtuchou ako metóda minimalizovania zraniteľnosti … siaha od „prehrávania tragédie“ až po „trvalé sklamanie“.

(s. 101)

… doslova si pestujeme zničenosť alebo nikdy nevychádzame zo sklamania, ktoré sme si sami zvolili.“

(s. 102)

AKÉ JE RIEŠENIE?

Tu spomenieme štvoraké. Podľa:

🟡 MELODY BEATTIEOVEJ je to korekcia myslenia:

  • Všetci máme právo na svoje vlastné názory. … Dokážeme myslieť racionálne. Sme schopní posudzovať sami seba aj svoje myšlienky, takže môžeme korigovať svoje myslenie, keď sa stane iracionálnym alebo katastrofickým.
    .
  • Niekedy je potrebné zmeniť spôsob myslenia a tak zvládnuť svoje pocity. … Možno budeme musieť zmeniť svoje katastrofické myslenie, ako napríklad: „Strašne sa bojím a som smutná, pretože sa mi rozbilo auto a to je koniec sveta.“ Oveľa primeranejšie a presnejšie je povedať si: „Som smutná, pretože sa mi rozbilo auto.“

Negatívnym myšlienkam nezabránime,
aby nám krúžili okolo hlavy,
ale nemusíme im dovoliť,
aby si na nej urobili hniezdo.

🟡 OLDŘICHA WAGENKNECHTA je to viera v Božiu starostlivosť:

  • Boh nám rozumie, chápe nás, že sa potrebujeme učiť veriť mu. Učiť sa veriť aj v situáciách, keď ešte nemáme viditeľné dôkazy o tom, že sa veci posúvajú podľa našich predstáv, učiť sa, že „milujúcim Boha všetky veci napomáhajú k dobrému“ (Rimanom 8,27). Ako veriaci ľudia hľadáme viditeľný dôkaz toho, že sa udalosti budú odohrávať tak, ako si to prajeme, ale namiesto toho dostávame uistenie, že sme v Božej starostlivosti. A hoci neprichádza to, čo chceme, nič to nemení na tom, že sme Boží synovia a dcéry a že nás Boh miluje a nenechá nás zahynúť. Lenže my ľudia často kvôli temným mrakom nízkej oblačnosti prestávame veriť, že nad nimi svieti slnko.

KOHO POČÚVAM?

BOŽÍ HLAS
-upokojuje
-potešuje
-usvedčuje
-povzbudzuje
-objasňuje
-vedie
-ubezpečuje
-utišuje

SATANOV HLAS
-sužuje
-trápi
-odsudzuje
-zmalomyseľňuje
-mätie
-tlačí
-desí
ženie.

  • Ľudská psychika je schopná znášať rôzne záťaže. A z hľadiska záťaže pre ľudskú psychiku nezáleží ani tak na tom, aký vážny je problém, ale na tom, aký je náš postoj k nemu. Je na nás, aby sem sa na základe našich skúseností postupne naučili tým novým postojom. A k tomu nám pomáhajú Božie pohladenia pomocou textov a príbehov, ktoré sa nachádzajú v Biblii. Sú to verbálne uistenia o Božej starostlivosti pre nás. A je úžasné, že to, čo tam je napísané, môžeme vztiahnuť i na seba a je to veľký dôvod k radosti, že koniec tmavého tunelu, ktorým práve prechádzame, príde, hoci svetlo ešte nevidíme. … veľkým prínosom je text 112. žalmu o tom, že Boží človek sa nemusí báť zlej správy, lebo jeho srdce pevne dúfa v Hospodina. S takou Božou výbavou sa môžeme priblížiť k tomu, čomu sa hovorí „psychický blahobyt“. V Biblii nájdeme veľké množstvo takých miest, cez ktoré nás Boh povzbudzuje a dáva nám protiváhu k nášmu negatívnemu prednastaveniu.

    • Židom 4,15.16: „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by s nami nemohol súcitiť v našich slabostiach, ale veľkňaza, ktorý vo všetkom prešiel skúškami podobne ako my, avšak bez hriechu. Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas.“
      .
    • Izaiáš 43,1.2: „Neboj sa, veď som ťa vykúpil. Zavolal som ťa po mene, ty si môj. Keď budeš prechádzať cez vody, budem s tebou, a keď cez rieky, nezaplavia ťa. Keď pôjdeš cez oheň, nepopáliš sa a plameň ťa nespáli.“
      .
    • Filipským 4,6.7: „Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.“

Ak máš čas robiť si starosti,
máš tiež čas modliť sa.

V mysli niet dosť miesta na starosti i vieru.
Vyber, ktorá z tých dvoch v nej má bývať.

Môj Bože a Otče,
keby som nepoznal Teba,
čo by som mal na nebi a na zemi?
Čo by ma tešilo,
keby som to nebol prijal ako dar od Teba?
Čo by ma potešovalo,
keby som sa nespoliehal na Teba?
Keby som sa nenaučil modliť sa k Tebe,
kam by som sa obrátil so svojou prosbou a vďakou?
Ale ja Ťa poznám.
Viem, že si pri mne, kdekoľvek sa nachádzam.
Keď moje vnútro znepokoja zlé predtuchy,
chcem sa utiekať k Tebe, aby sa mi srdce utíšilo.
Keď moje sily ochabujú, keď mi zlyháva myseľ,
chcem sa utiekať k Tebe,
aby som opäť nadobudol silu do práce i utrpenia.
Ty si naše útočisko v radosti i bolesti.
Nauč nás modliť sa.

(Jakob Peter Mynster)

..

🟡 BRENÉ BROWNOVEJ je to vďačnosť a radosť:

  • Šťastie je emócia, ktorá sa spája s okolnosťami.
    Radosť je duchovný spôsob aktívneho zapojenia vo svete, súvisiaci s prejavovaním vďačnosti.
    … vďačnosť môže byť prostriedkom proti okliešťovaniu radosti zlou predtuchou. (s. 103)
    .
  • Áno, otvárať sa radosti nie je pohodlné.
    Áno, naháňa to strach.
    Áno, stávame sa pritom zraniteľnými.
    Ale vždy, keď si dovolíme vydať sa napospas radosti a celkom sa do týchto chvíľ ponoriť, posilňujeme svoju odolnosť voči hanbe a pestujeme nádej. Radosť sa stáva súčasťou toho, kým sme, a keď sa deje niečo zlé – a to sa stáva – sme silnejší. (s. 105).

🟡 DALEA CARNEGIEHO:

  • Keď už naozaj hrozí niečo zlé, zmierme sa s najhoršou alternatívou a aktívne pracujme na jej vylepšení.

Vo všetkom je lepšie dúfať ako zúfať.

(J. W. Goethe)

LEN DNES nebudem brať všetko dramaticky.

⇒ Prečítajte si: