… nielen pre spoluzávislých:
„Ako väčšina žien, ktoré milujú príliš, ste zrejme príliš vážna a zodpovedná. Kým si však sama nepovolíte viac bezstarostnosti a uvoľnenosti, budete potrebovať jeho, aby vám obstarával zábavu a vzrušenie. Keď budete rozvíjať vlastnú osobnosť, stanete sa plnokrvnou, tvorivou ženou, a teda lepšou partnerkou, a nie len nejakou osobou, ktorej akoby bez muža polovica chýbala.“
Možno by sme mali odmietnuť tlak mať sa rád po celý čas – v každej chvíli, nech sa okolo nás deje čokoľvek – a namiesto toho prijať perspektívu reálneho sveta, ktorý býva v neporiadku rovnako ako my.
Prijať svoje skutočné ja možno znamená budovať ho s perspektívou omylu v dňoch, keď nám je všetko jedno, no ešte stále stojíme a snažíme sa prežiť do ďalšieho dňa.
Sestrina kolegyňa si viedla zošitok – denník krívd –, do ktorého si zapisovala, kto jej kedy ako ublížil. My možno takýto hmotný zošit nemáme, zato máme jeden „virtuálny“ v hlave, v ktorej si ukladáme všetko zlé, čo sa nám kedy stalo a vo vhodnej chvíli to vytasíme, prípadne sa nad tým ustavične trápime…
Nie každý si ťa obľúbi. Svet je plný ľudí, ktorí – nech robíš čokoľvek a akokoľvek sa snažíš – ťa nebudú mať radi. Je však plný aj tých, ktorí ťa budú úprimne milovať – a práve to sú „tvoji ľudia“.
Spoluzávislí majú sklon stať sa tým, v koho prítomnosti sú. Majú sklon k funkčnému preťaženiu a preberajú na seba priveľa zodpovednosti za druhých, následkom čoho sa z nich stávajú rozčúlení a nahnevaní ľudia, keď tí druhí následne fungujú nedostatočne, čo robí život spoluzávislého vyčerpávajúcim a frustrujúcim.
Počuť, zatlieskať, ale nežiť podľa toho, to je ako keď staviteľ postaví svoj dom na piesku, aby mu potom v krízovej situácii spadol. No keď ho postaví na dobrom základe, to je ten, kto počul, pochopil a teraz to uvedie do praxe.
Inštruktor, ktorý nás učí cvičiť SM-systém (na chrbticu, správne držanie tela), nám vravieva:
„Skúšajte si dobrú polohu a hneď za ňou zlú. Párkrát to prestriedajte. Precíťte to, aký je to pocit byť v jednej a potom v druhej. Po čase zistíte, že sa v tej zlej polohe necítite dobre a bude vás to automaticky ťahať do tej dobrej.“
Z článku o pozitívnej psychológii: „Často sa vyskytujú správy o poklese sociálnych kompetencií medzi mladými ľuďmi. Ten je čiastočne spôsobený ich neschopnosťou dostatočne VNÍMAŤ A SKÚMAŤ SVOJE VLASTNÉ POCITY A EMÓCIE. Iné dôležité kompetencie v tejto súvislosti by bola tvorivosť a nezávislé riešenie problémov. Žiaľ, tvorivé činnosti zohrávajú v škole len malú úlohu.“
„Svoje zlyhania a pády potrebuješ vyznávať nielen Bohu, ale aj ľuďom. Nie preto, že ti od nich mohli pomôcť, ale preto, že ti môžu ponúknuť viditeľný, hmatateľný sprievod, podporu, záujem – a tiež okuliare, dioptrie tam, kde sa ti tvoj stav zlieva a neidentifikuješ v ňom všetko to kontaminované, čo možno naopak spozorujú iní.
