Psychoterapeut podľa nášho gusta? (zamyslenie)

od autora:

Niekedy sa smejeme Američanom, že na každý problém majú svojho psychoterapeuta, no faktom je, že psychoterapia je (nielen) pri probléme spoluzávislosti veľmi užitočná.

Vyrastala som v rodine alkoholika a od malička som vedela, že mám nejaký problém, len som ho nevedela pomenovať. Nejaký čas som chodila k „všeobecnej“ psychologičke. Keď to spätne zhodnotím, musím povedať, že napriek všetkej jej snahe som sa v danej oblasti nikam neposunula. Potom som sa od kamarátky dozvedela, že existuje niečo také ako spoluzávislosť a keď som si o tom prečítala knihu Dospelé deti alkoholikov, vedela som už hľadať cielenejšie.

Problém bol však v nedostatku takých psychoterapeutov, ktorí sa spoluzávislosti rozumejú a venujú – teda minimálne som o nich vo svojom okolí nevedela. Tak som skúsila dve terapeutické skupiny v dvoch mestách a po pár stretnutiach som nakoniec k jednej špecializovanej psychoterapeutke začala chodiť a veľmi mi pomohla.

Teraz by som sa chcela dotknúť problému výberu „vhodného“ terapeuta pre konkrétneho človeka. Sme totiž povahovo rozdielni.

Dve ženy sa rozprávali o psychoterapii.
Jedna prekvapene vydýchla: „Ty si chodila k nej? Ale veď ona ja taká ***á.“ (Hviezdičky neoznačujú nič vulgárne, len opisné prídavné meno.)
Tú druhú to prekvapilo, ona ju tak totiž vôbec nevníla. Tak sa spýtala: „A ty si chodila ku komu?“ Odpoveď zase prekvapila ju: „Vážne? No, mne ona pripadá veľmi ***á, ja by som pri nej nebola schopná otvoriť sa a byť zraniteľná.“

Na príklade zo života vidíme, že tak ako ani v bežnom živote nám nie každý „sadne“, nemusí nám sadnúť každý psychoterapeut. A nie je hanbou prejsť k inému, keď zistíme, že ten, ku ktorému sme začali chodiť nám nesedí.

Kdesi som čítala, že sa môže stať, keď narcista začne chodiť k psychoterapeutovi kvôli depresii a tomu sa podarí po pár sedeniach dvihnúť mu náladu a sebavedomie, tak narcistovi sa začne preháňať hlavou, prečo vlastne chodí k takému „niktošovi“, čo mu nie je roven – a prestane chodiť. No, aj terapeuti to majú ťažké :-D.

Psychoterapeutické individuálky sú vhodnou prípravou na chodenie do  svojpomocných skupín (Al-Anon, CoDA, DDA, 12 krokov atď.).

Uvedomila som si ešte jednu vec: aká reťaz ľudí sa spojila, aby som sa dostala až k psychoterapeutke, ktorá mi pomohla:

  • kamarátka mi dala knihu,
  • jej mama ma vzala na stretnutie v jednom meste,
  • vedúca tej skupiny ma brávala autom na stretnutia do iného mesta,
  • ďalšia známa ma vzala na jedno stretnutie do ďalšieho mesta, dala mi knihu a kontakt na psychoterapeutku v mojom meste,
  • psychoterapeutka ma prijala za klientku.

Ďakujem im všetkým a Bohu, že sa mi dostalo pomoci v zmysle 12. kroku: „Daj to ďalej,“ aby som teraz mohla podávať pomocnú ruku ďalej pomocou tohto blogu.

—

⇒ Mohlo by Vás zaujímať: