… nielen pre spoluzávislých:
Pri závislom je ľahšie jeho deštruktívne správanie umožňovať, než mu pomáhať – teda aspoň spočiatku. Nevyžaduje si to veľkú námahu, aby ste zaňho zaplatili nájom alebo zavolali šéfovi, keď má opicu a nemôže ísť do práce. Určite je to lepší pocit ako vidieť, že ho vyhodili z bytu alebo z práce.
Umožňovanie prináša umožňovateľovi okamžitú úľavu, akúsi prchavú myšlienku, že problém „vyriešil“. Tiež sa vyhol konfliktu so svojím milovaným.
Otvorili sa vám oči a zistili ste, prečo vzťah nefunguje, prečo zlyhávajú všetky vaše vzťahy o jeho nápravu a prečo je vina stále pripisovaná len vám? Zistili ste, že ste vo vzťahu s narcistom? Aké možnosti komunikácie máte? A treba povedať, že s narcistami nemusíte byť len vo vzťahu, narážate na nich v práci, na ulici, v obchode – nedá sa im celkom vyhnúť a preto treba byť v komunikácii s nimi flexibilní, zvážiť aj to, o aký typ narcistu ide (zjavný/grandiózny, skrytý/zraniteľný, komunálny, malígny…).
Ako sa odpútať s láskou a prečo to musíte urobiť
Zamilovať sa do závislého je ťažké a boľavé. Vždy tu chýba emocionálna odmena, ktorá sa nachádza v normálnych vzťahoch. Závislí bývajú sebeckí, bezohľadní a egoistickí a záleží im na tom, aby sa dostali vyššie ako ten, kto sa kvôli nim vzdá všetkého. Je veľmi nepravdepodobné, že sa toto správanie niekedy zmení. Závislí sa nezmenia, kým to sami nechcú. Nútenie milovaného človeka na odvykaciu kúru nezaručuje, že sa uzdraví, ak nejde o osobné rozhodnutie.
Po zodpovedaní dotazníka se Vám zobrazí podrobný rozbor Vašej situácie.
Test nájdete TU.
Som tvoje dieťa alebo manžel alebo priateľ. No zmenil som sa. Už ti nepatrím. Nestojím o teba. Nie tak, ako to odo mňa chceš. Zaujíma ma, ako sa zhulím. CHCEM sa zhuliť. Urobím ČOKOĽVEK, aby som sa zhulil. MILUJEM zhulenosť. POTREBUJEM sa zhuliť… a prekročím ťa, aby som to urobil.
Keď na teba hľadím, nevidím TEBA. Vidím prostriedok na dosiahnutie cieľa. Máš peniaze. Chcem ich. A bodka.
Všetci túžime po tom, aby nám ten druhý rozumel a bol našou spriaznenou dušou. Empatiu vnímame veľmi pozitívne a má na nás dobrý vplyv. Treba však dávať pozor, aby si ju človek nezamieňal so zrkadlením.
Zrkadlíme tomu druhému, čo hovorí a robí. Akoby sme vraveli: „Naozaj ma zaujímaš, chcem byť tvoj priateľ, som z teba paf!“ Vypytujeme sa.
Pri empatii je cieľom zrkadlenia skutočné pochopenie vnútra toho druhého,
narcistické zrkadlenie iba zbiera fakty a informácie o tom druhom.
Keď upraceme chaos okolo seba, ľahšie sa nám udržiava poriadok aj v hlave a duši.
Je dobré byť asertívny a empatický? Rozhodne áno. A tiež pri narcistoch?
Konflikty tu vždy boli a budú, a je nutné, aby sa riešili. Problém nastáva,
Lebo sme vyrástli v dysfunkčných, závislých alebo inak toxických rodinách, v ktorých nás ovládali a my sme sa tomu podriaďovali. Naše potreby a pocity ignorovali alebo kritizovali. Museli sme nájsť spôsob, ako prežiť, zvládať veci a nadväzovať vzťahy. V prostredí, v ktorom sa nestimulovala osobná moc a sebahodnota sme dospeli k nesprávnemu presvedčeniu, že moc a láska nemôžu existovať spolu – moc preto
Prečítala som si autobiografickú knihu od Jeannette Wallsovej Sklený zámok. Autorka v nej
„… rozpráva s láskou a ľútosťou, ale bez trpkosti o svojom pozoruhodnom detstve v neprispôsobivej rodine“
(Kirkus) so súrodencami a nezodpovednými hippiesáckymi rodičmi – s matkou Rose, rádoby maliarkou a spisovateľkou, a otcom alkoholikom a neskôr aj hazardným hráčom Rexom – „geniálnym vynálezcom“, ktorý ustavične čosi skúmal a chcel jej postaviť (ale nikdy nepostavil) sklený zámok – svojím spôsobom ich miloval. Súrodenci si prežili veľa biedy, zimy/horúčav a hladu, nemali poriadne oblečenie. V podstate boli po väčšinu času odkázané samy na seba.